Michael Laitman

Starý muž prišiel k sestre, aby mu po operácii odstránila stehy. Všetci mali plné ruky práce, on prosil, dožadoval sa, žadonil, aby sa o neho postarali čo najrýchlejšie. Hovoril: „Musím sa včas dostať do nemocnice, aby som nakŕmil svoju chorú ženu. Má Alzheimerovu chorobu.“

V tej chvíli sa uvoľnila postaršia zdravotná sestra a povedala: „Asi sa bude báť, keď prídete neskoro. Urobím to pre Vás hneď.“

„Nie, posledných päť rokov ma už nespoznáva“, odpovedal. „Načo teda to náhlenie, keď nevie, kto ste?“

„Je mi jedno, že nevie, kto som, zato ja viem, kto je ona.“

Táto alegória vyvoláva otázku: Čo poháňa človeka, ktorý za svoje úsilie voči druhému nedostáva žiadne uznanie ani odmenu?

Tento starý muž sa nedočká žiadnej vďačnosti, dokonca ani úsmevu, a napriek tomu svojej žene poskytuje jednostrannú láskyplnú starostlivosť. Takýto človek iba vie, že je to jeho povinnosť. Za splnenie nedostaneme nič na oplátku.

Dokáže človek, ktorý vo svojom živote cíti tento pocit povinnosti, konať z lásky?

Povinnosť presahuje lásku. Láska riadi naše správanie, pretože je to postoj k druhým. Okrem toho, či cítime lásku alebo nie, sme však povinní plniť povinnosť. A práve podľa nej sa meria zodpovednosť za druhých.

Láska nás zaväzuje správať sa voči druhému zdvorilo. Keď necítime lásku, ale povinnosť, musíme sa preorientovať zo seba na druhého tak, aby to prospelo druhému človeku, a nedovoliť, aby myšlienka na vlastný prospech narušila naše smerovanie.

Príklad starého muža ukazuje, že muž žije a jeho žena sotva prežíva, a muž smeruje zvyšok svojho života k svojej žene. To, čo ho udržuje pri živote, je jeho starostlivosť o manželku.

Aj keby okolo neho boli ľudia, ktorí by uznávali jeho snahu a hovorili mu, aký je skvelý, milujúci, starostlivý a zodpovedný muž, nič by to pre neho neznamenalo.

Môžeme povedať. , Že je tento starý muž príkladom niekoho, kto sa blíži duchovnej podstate odovzdania? Nie, nie je. Pretože pocit povinnosti, ktorý pociťuje pri komplexnej starostlivosti o svoju ženu, je jeho naplnením. Jeho žena, ktorá leží na nemocničnom lôžku a nikoho nespoznáva, pritom spája všetkých členov rodiny. Ale sila, ktorá dáva taký zmysel pre povinnosť v našom živote je vlastnosť, ktorá k nám prichádza zhora, to znamená, že nám príroda také schopnosti posiela ako dar.

Príroda alebo Stvoriteľ, sila lásky a láskavosti, ktorá vytvára a udržuje realitu, je všade. Keď však konáme činy zamerané na prospech druhých bez toho, aby sme mysleli na svoj vlastný prospech, je táto sila v takých činoch viac prítomná.

Nakoniec dosiahneme stav, kedy sila lásky a obdarovania oživí naše vzťahy a postoje k sebe navzájom a my budeme žiť dlhý život s úplným pocitom naplnenia, oveľa väčším, než aký pociťujeme vo svojich životoch v súčasnosti.