Láska je prirodzený cit, ale vyžaduje zvláštny prístup.
Vedci tvrdia, že konflikty, ktoré vznikajú v pároch – vznikajú kvôli nedorozumeniu. Keď chcem počuť pekné, milé slová a partner chce vyžehlenú košeľu alebo sa rozprávať, tak jednoducho vzniká konflikt, nerozumieme jeden druhému. To znamená, že konflikty vznikajú práve kvôli nedorozumeniu.
Záleží na človeku, ku ktorému sa obraciam, s ktorým rokujem. Nemôžem dať dieťaťu vyžehlené plienky a zaslúžiť si tým jeho lásku. Tomu by nerozumelo. Nestačí ani chutné a dobré jedlo. Potrebuje zvláštne teplo, zvláštne zaobchádzanie, istotu a tak ďalej.
Ak pristupujem k zvieraťu, musím s ním zaobchádzať primerane jeho úrovni. Aby cítilo, že sa na mňa môže spoľahnúť, že som jeho pán, že ho chránim a tak ďalej. Kŕmim ho, napájam, starám sa o neho. Takže okrem toho som aj jeho starší kamarát a priateľ. Pokiaľ sa hovorí o láske medzi mužmi, ktorí sú kamaráti, potom je to predovšetkým podpora, vzájomné porozumenie.
Je to priateľská láska?
Samozrejme, že áno. Ale medzi mužom a ženou do hry vstupuje všetko: to, čo sa páči mužovi, aj to, čo sa páči žene. A každému sa páči niečo iné. Ale keď chápu, čo má rád ten druhý, tak sa môžu naladiť tak, že sa tešia aj z vecí, ktoré by ich samotné nikdy nenapadli, ale tešia sa z nich kvôli tomu druhému.
Pre ženu sú to darčeky, prejavy lásky, náklonnosti atď. A pre mužov – to podľa môjho názoru je predovšetkým starostlivosť o neho, jeho jedlo – „cesta k srdcu muža vedie cez jeho žalúdok“. To je vlastne pravda, pretože muži sú, čo sa týka komunikácie a najmä lásky, primitívnejšie ako ženy. Keď sa k nemu žena v niečom správa ako jeho matka – ak mu žena môže nejakým spôsobom pripomínať jeho matku, už je ako malé káčatko, ktoré nasleduje kačicu, a ide za ňou.
Vidíme, že v priebehu rokov sa vzťah v pároch vyvíja. Najskôr majú romantické obdobie, ktoré sa potom transformuje na komplikovanejšie vzťahy a po nejakej dobe, keď uplynú určité roky, zrazu sa ukáže, že si nerozumejú, že nerozumeli jeden druhému celé tie roky.
.
To sa v zásade dá vypestovať výchovou. Ale ak výchova chýba, alebo ak sú páry ešte mladé, nemajú žiadne skúsenosti, nevedia vzťah opatrovať, nevedia odpúšťať, robiť kompromisy, skôr tie vnútorné, o ktorých ani nehovoria, ani nič nepreberajú – potom je to samozrejme veľmi ťažké.
Ale naučiť sa to treba. Ide vlastne o kolektív! Muž a žena, alebo v akejkoľvek inej kombinácii: muž, žena, dieťa, dvaja muži, dve ženy – nezáleží na tom, o akú kombináciu ide. Niekoľko ľudí je kolektív a ten si vyžaduje úplne iný prístup ako jednotlivec. A tu je potrebné sa vzdelávať.
Nie je to ľahké. Vidíme, že takúto vzdelávaciu činnosť nevykonávame. V súčasnosti sa v škole učia o sexe, ale neučia sa o tom, ako sa správať k druhému človeku ako k ľudskej bytosti, a nie ako k objektu sexuálneho nasýtenia. Nakoľko je to jednostranné, hrubé, živočíšne. To znamená, že takáto výučba vôbec neexistuje.
pekný blog, ďakujem ...
Celá debata | RSS tejto debaty