Michael Laitman

Čím viac budú umelá inteligencia a roboti ohrozovať pracovný trh a čím viac budeme musieť obmedzovať zbytočný priemysel kvôli škodám na životnom prostredí, tým naliehavejšie potrebujeme nový koncept, ktorý zaistí základné potreby ľudskej spoločnosti. A zároveň sa treba pýtať, čo môžeme urobiť hneď teraz, vo svojom okolí, aby sme zmiernili náklady na život.

Blížime sa k novému evolučnému stavu. Doteraz sa každý snažil čo najviac pre seba a využívať druhých pre vlastný prospech, ale tento egoistický model sa vyčerpáva. Na povrch vystupuje sieť vzájomnej prepojenosti a závislosti a my všetci sedíme v jednej lodi. Buď sa naučíme veslovať spoločne, alebo sa potopíme.

Pretože však stále prevláda úzke vnímanie „ja proti tebe“, všetko zostáva zablokované. Sociálno-ekonomické systémy, vzťahy v práci, v rodinách aj v štáte – všade sa prejavuje paralýza spôsobená mocenskými hrami a súperením ega. Každú chvíľu môžu vypuknúť nové a ničivejšie konflikty a pri všetkej technologickej vyspelosti je smutné pomyslieť, čo po nich zostane.

Príroda sa nám pritom ukazuje ako integrálny systém, ktorého časti sa navzájom dopĺňajú. Nerastná, rastlinná aj živočíšna úroveň tvorí harmonickú sieť, ktorej zákony sú zrejmé. U človeka je však nutné tieto zákony uviesť do praxe vedome – skrze poznanie, uvedomenie a slobodnú voľbu. Práve to odlišuje človeka od zvieraťa.

Prvým krokom je rozlíšiť dve úrovne: telesnú a ľudskú. Na tej prvej potrebujeme základné prostriedky na prežitie – jedlo, oblečenie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Na tej druhej potom potrebujeme kultúru a vzdelanie, vedu a poznanie, duchovný rozvoj a spojenie so spoločnosťou.

Predtým sme za všetko museli platiť. Dnes je mnoho toho, čo bývalo spoplatnené, k dispozícii zadarmo na internete. To ukazuje smer, ktorý by sme mali posilniť: nastaviť spoločnosť tak, aby základné potreby boli dostupné všetkým a stali sa samozrejmosťou, nad ktorou sa už nebudeme musieť trápiť.

Technologicky je to možné. Problém spočíva len v negatívnych vzťahoch medzi ľuďmi. Preto treba investovať práve do tejto oblasti – rozvíjať pozitívne ľudské spojenia, povznášať ľudského ducha k láske k blížnemu ak láske k svetu.

V minulosti sa objavili socialistické idey, ale zrútili sa. Dnes sa však potreba lásky v ľudských vzťahoch objavuje z nutnosti. Sme na prahu éry masovej nezamestnanosti, keď samotné prežitie bude veľkým problémom. Ak ľudia zostanú bez základných potrieb, obrátia sa proti sebe.

To je blízky obraz sveta – a zároveň výzva, ako spoločne zvládať dnešné náklady na život. Vďaka vzájomným väzbám je možné nájsť tvorivé riešenia: pestovanie ovocia a zeleniny na dvoroch domov či uliciach, malé sklady s darovanými vecami, bezplatné kurzy pre deti i dospelých, vzájomná výpomoc v tom, čo kto vie. Takéto príspevky môžeme ponúknuť vo svojom voľnom čase a vedieť, že spoločne dokážeme mnohé ušetriť. A nad to je možné organizovať kultúrne a voľnočasové akcie, šport, hudbu, kluby pre mládež a ďalšie.

Naša budúcnosť je vo vzájomnosti: v spoločnej zodpovednosti, záruke a pomoci. Okrem nevyhnutnosti na prežitie a tepla, ktoré tým vytvoríme, objavíme ešte niečo navyše – v pozitívnom spojení ľudí sa rozširuje samotná schopnosť vnímať realitu.

Keď sa srdce prepojí putami lásky, otvoria sa nám vyššie svety plné svetla a dobra. Aj peniaze sa premenia na duchovný pojem. Hebrejské slovo pre peniaze („kesef“) má rovnaký koreň ako slovo pre túžbu („kisufa“). Znamená to, že túžbou zahrnúť všetkých spoločným dáždnikom starostlivosti – podobne ako matka, ktorá dáva a je pritom sama naplnená – môžeme zakúsiť nový druh hojnosti, aký sme doposiaľ nepoznali.

Nech je naša cesta do dobrej budúcnosti úspešná.