Michael Laitman

V súčasnej dobe nie sú vojny iba konfrontáciou geopolitických záujmov rôznych krajín. Na veľkom prelome, na prahu novej éry, vojny už nesymbolizujú rozdelenie, ale jednotu.

Vidíme, ako sa rozpadajú prosperujúce krajiny, ako sa rôzne sily snažia hrať svoju vlastnú hru, ale za tým všetkým, vo vnútri, sa už začína rysovať spoločná sila, spoločná nezničiteľná sieť, do ktorej sa ľudstvo transformuje. Zatiaľ čo jednotlivé časti celku bojujú o moc, celok si nárokuje svoje práva a požaduje jednotu, akú sme nikdy nespoznali.

Sila ako prejav slabosti

V dnešnom svete klesá počet príležitostí uchopiť nezákonnými metódami nadvládu nad druhými a používať represívne sily na potlačenie odporu. Zatiaľ to nie je také zrejmé, ale čoskoro uvidíme, ako sa bez preliatia krvi sila moci presúva do sféry ekonomických, politických a ideologických vzťahov.

To sa nestane preto, že sme sa stali lepšími, ale preto, že sme dospeli. Dieťa si vezme cudziu hračku bez toho, aby zvážilo následky, ale časom sa naučí vyjednávať. Pravdou je, že je možné vyjednávať z oboch pozícií – z pozície silnejšieho aj slabšieho. Už samotné odstúpenie od násilných metód je veľkým krokom vpred.

Samozrejme, je veľmi ťažké urobiť tento krok. Teroristi všetkých smerov stále veria, že zabíjať a dobývať je oveľa jednoduchšie ako za „starých dobrých“ časov… A je jasné, že je potrebné sa im rozhodne postaviť.

Posledná vojna sa musí stať realitou.

Svet čoskoro zistí, že z vojenských konfliktov nevyjdú žiadni víťazi a že súčasné rozpory nemožno riešiť násilnými prostriedkami. Namiesto toho je potrebný systematický prístup. To znamená, že bez ohľadu na to, aký je kto silný, je iba súčasťou všeobecného systému a vlastné čiastkové záujmy je možné presadiť iba na základe všeobecnej zhody.

A v budúcnosti uvidíme, aká skoršia nepoddajná, tvrdá moc človeka nad človekom začína slabnúť. Ľudia sa totiž nerodia pre sebecký nátlak, ale pre vzájomnú spoluprácu, doplňovanie a vzájomné duchovné povznesenie. Dnes je to ešte nemysliteľné, ale zajtra sa to stane skutočnosťou.

Zistíme, že svet, skutočný Svet, je správne zostavenou mozaikou všetkých jeho častí – uvidíme ich podobnosť a jednotu. Uvedomíme si, ako nám ľudský egoizmus stojí v ceste a ťahá nás ku všetkému zlému, rozdúchava zvary, rozdeľuje krajiny, národy a rodiny a vrhá nás do priepasti vojny.

A ak máme bojovať, musíme bojovať s ním – s týmto vnútorným nepriateľom, ktorý nám bráni konať spoločne ako jeden celok. Víťazstvo nad ním bude víťazstvom pre všetkých.

Tak začína najväčšia a posledná bitka ľudstva – vojna za jednotu.

Detstvo skončilo.

Dnes je všetko vo svete založené na zisku na úkor druhých, na presadzovaní vlastnej pravdy a vlastnej vôle. Ale detstvo končí. Vlastne už dávno skončilo.

Charakteristika spoločenského systému sa stáva viac zreteľnejšou, spätná odozva je širšia, viac požaduje a náš starý lokálny postoj je v rozpore s globálnou realitou. Jedna časť celku nemôže svojvoľne vládnuť nad druhou. To má nepriaznivý vplyv na všetkých a vedie k celkovému kolapsu.

Preto každý z nás bude musieť urobiť miesto pre druhého, zmierniť svoje nároky, obmedziť svoj egoizmus, aby sme sa mohli zjednotiť s kvalitatívne odlišnou silou – so silou jednoty nepodliehajúcej kontrole jednotlivca, ktorá nás uzmieri a spojí láskavými putami. To je podstata novej éry – patrí všetkým.

A preto v modernej vojne nemá zmysel hľadať dobro a zlo, víťazov a porazených. Musíme sa z tejto tragédie rýchlo poučiť – treba napraviť nedokonalosť ľudskej prirodzenosti. Čím skôr to pochopíme, tým skôr sa táto nočná mora skončí.

Po tisíce rokov formovala sila armád a úspech na bojisku moc a nadvládu víťazov. Teraz sme však dospeli a posunuli sa k pochopeniu vnútorného významu podstaty života, ku všetkým formám reciprocity v rámci všeobecne zdieľanej siete.

Pozrite sa na novú generáciu: stále menej ju zaujíma status a lákadlá konzumu a stále viac si cení vzťahy s ostatnými. Práve to sa skrýva za nekonečnou a doposiaľ stále neobratnou online komunikáciou. Vektor vývoja sa zmenil: to, čo je hračkami pre starších, je životom pre mladých.

Posledná bitka

Svet vstupuje do svojej poslednej bitky – globálnej vojny proti egoizmu, za spojenie a jednotu. A vojny, ktoré dnes vo svete zúria, budú mať skutočne ďalekosiahly dosah. Zmení postoje ľudí k životu, k realite, k sebe navzájom.

Ak sa podriadime tomuto vedeniu, začneme nastavovať našu stupnicu hodnôt podľa jediného systému, ktorý harmonicky spája všetky naše protiklady. V konečnom dôsledku večný boj protikladov tlačí ľudstvo k potrebe jednoty – jednoty, v ktorej sa bude každý cítiť dobre.

Veď to na základe horkej skúsenosti jasne vidíme, že bojovať ako predtým je nemožné, nezmyselné a samovražedné. To nefunguje, sme už iní. Samozrejme nemôžeme zmeniť svoju vlastnú podstatu cez noc, ale v nás sa začína odhaľovať iný prejav egoizmu – kvasiaci, nevyhnutne vyrastajúci sám zo seba.

Uplynie nejaký čas a my sa na svet budeme pozerať inak, budeme zúfalo hľadať stále pravdivejšie formy spojenia. Na tejto ceste možno budeme musieť bojovať, ale bude to úplne iný boj – bez zabíjania, ničenia, nenávisti, bez snahy o vyhladenie alebo zotročenie.

Nadchádzajúce bitky sa presunú na vnútorný front, k rozumu a cíteniu, a postupne sa stanú tvorivými. Pretože múdrosť rastie vďaka rozmanitosti rôznych pohľadov a názorov, kedy sa každý nesnaží presadiť, ale dosiahnuť pravdu.

Hlavná otázka

Aby sme dosiahli túto úroveň, musíme najskôr začať oceňovať jeden druhého, vážiť si druhých, tých, ktorí sú iní ako my, a pochopiť, že skutočný prospech nedosiahneme sporom, ale zo spojenia napriek rozdielom. Pravda nespočíva v jednom človeku, nie v časti celku, ale iba v spojení medzi nami – ako celkom. A aby sme túto pravdu dosiahli, musí sa každý z nás povzniesť nad seba samého.

Dúfajme, že ľudstvo túto cestu rozpozná. Sila násilia je už minulosťou. Nastal čas spolupráce. Namiesto ničenia toho, čo patrí druhým, musíme naše spory posunúť na vyššiu úroveň – k zdroju všetkých konfliktov.

Ak sa dostaneme ku koreňu, k prvotnému, egoisticky nezmieriteľnému protikladu medzi nami, zakorenenému v ľudskej prirodzenosti, pochopíme, že egoizmus je náš spoločný nepriateľ. A akonáhle bude stanovená diagnóza, môžeme začať liečbu.

Preto je v súčasnej dobe najdôležitejšou otázkou, najdôležitejším trendom a najdôležitejšou úlohou: Čo máme robiť sami so sebou? Ako môžeme dosiahnuť mier (šalóm), ktorý sa stane vzájomným dopĺňaním všetkých protikladov (ašlamá)?

A práve tu nám pomôže metóda integrálneho zjednotenia, ktorú pripravili kabalisti.

Áno, pred nami je stále veľa ťažkostí, prekážok a nedorozumení. A napriek tomu by sme nemali pasívne čakať na vhodný okamih na presun na inú koľaj, na inú vývojovú paradigmu. Vhodný okamih nikdy nenastane. Neustále sa bude niečo objavovať, čo bude rozptyľovať našu pozornosť, popierať, rozvracať, a tak odďaľovať novú éru.

V skutočnosti už je tu, ale my nežijeme v súlade s jej duchom – a to je zdroj všetkých našich problémov! Preto som sa pokúsil načrtnúť hlavné rysy budúcnosti, ktorá sa pred nami otvára. Už sa zrodila, už sa trbliece pred nami a škaredé záblesky vyčerpanej éry ju iba zatieňujú, aby umocnili jej príchod.