Michael Laitman

Východy a západy slnka, vôňa mora a vôňa tvojej mamy, spev vtákov a krásne melódie, chuť obľúbeného jedla a jemný dotyk – toto všetko, obrovský svet okolo nás, vnímame prostredníctvom našich piatich zmyslov. A vo všeobecnosti si neuvedomujeme, že týchto päť zmyslov je v skutočnosti obmedzením.
A aj keby sme ich výrazne rozvinuli, stále by sme boli schopní zachytiť len malú časť reality. Pretože rozsah vnímania, ako vysvetľujú kabalisti, závisí od sily túžby, ktorá je základom všetkých našich zmyslov.
A tu máme problém, pretože naša túžba je malá. Koľko toho môžem chcieť počuť, vidieť, ochutnať? A nielen to. Ide o to, že naša túžba zachytáva len to, čo chce zachytiť, a čo nechce, nevníma.
A tak vnímam len malú časť toho, čo je predo mnou – len tú časť, o ktorú mám záujem buď preto, aby som niečo získal pre seba, alebo aby som sa ochránil pred niečím, čo ma ohrozuje.

Túžba určuje možnosti

Okolo mňa je nekonečné množstvo možností, predmetov a javov, ale ja sa o ne nezaujímam, netúžim po nich, a preto ich neobjavujem, necítim ich, nevnímam ich. Žijem, akoby neexistovali.
Ovplyvňujú ma, ale nemôžem ich vnímať. Rovnako ako nevnímame žiarenie v rôznych rozsahoch, pretože naň nie sme citliví.
Ale je možné získať túžbu zažiť celú realitu?
My takúto túžbu nemáme. Napríklad, som obklopený miliardou ľudí. Ale chcem len vedieť, aké vplyvy, či už prospešné alebo škodlivé, by na mňa mohli mať. A okrem toho od nich nič nepotrebujem.
Ak ich môžem nejako využiť, tak ich využijem. Ak vidím, že mi môžu ublížiť, dištancujem sa od nich alebo ich zničím. A to je všetko, čo chcem. Celá moja interakcia s nimi je týmto určená. A to sa netýka len tejto miliardy ľudí, ale celého vesmíru okolo mňa.

Šiesty zmysel

Metóda kabaly – veda o prijímaní – umožňuje presnejšie vnímanie. Vysvetľuje, ako môže človek skutočne pochopiť celú realitu. A to je možné iba zmenou smerovania vlastných zámerov. Inými slovami, človek sa musí prestať starať o prospech alebo ujmu pre seba, prekročiť tieto hranice a zamerať sa nie na to, ako mu môže vonkajší svet prospieť, ale na to, ako mu môže byť užitočný, alebo mu aspoň neublížiť.
Toto vo mne rozvíja ďalší, šiesty zmysel, okrem piatich, ktoré už mám. K zraku, sluchu, čuchu, hmatu a chuti pridávam vonkajší zmysel, ktorý vníma to, čo existuje mimo mňa, bez akéhokoľvek zasahovania z mojej strany.
Prestávam hodnotiť to, čo sa deje, z hľadiska toho, či je to pre mňa prospešné alebo škodlivé. Akoby som prekročil svoj vlastný rámec, začínam vnímať vonkajší svet taký, aký je sám o sebe, pretože vonkajší zmysel, ktorý som si vyvinul, je nezávislý od mojich pôvodných vlastností.
Ale je to skutočné? Je naozaj možné dosiahnuť takýto pocit a vidieť to, čo sa deje mimo mňa, také, aké to v skutočnosti je? Toto je vážna otázka.

Čo nás spája

Napriek všetkým našim rozdielom máme všetci jednu spoločnú vlastnosť: egoizmus. Vďaka nemu si vždy zachytávam len to, čo chcem, a nazývam to „môj svet“.
A ak chcem rozvíjať ďalšiu, opačnú kvalitu – nie v sebe, ale mimo seba – musím začať interagovať s inými ľuďmi s konkrétnym zámerom – vybudovať medzi nami taký orgán vnímania (kabalisti ho nazývajú „kli“ – nádoba), v ktorom vznikne pocit, ktorý je výsledkom našej túžby vyjsť zo seba a zjednotiť sa.
Tento pocit sa nazýva pocit odovzdania. Vzniká iba ako výsledok spoločného úsilia a vytvára vo mne pravdivý obraz vesmíru – vyšší svet.

Vzorec pre vzostup do vyššieho světa

A vzorec pre praktické uplatnenie tohto procesu je veľmi jednoduchý a kabalisti ho opisujú už dávnych čias: miluj blížneho svojho ako seba samého.

Preto aj existujú na svete miliardy ľudí, v interakcii s ktorými musí človek ešte počas života okrem nášho, materiálneho sveta, dosiahnuť aj vyšší, duchovný svet. Svet večný, bezhraničný a nekonečný. Napĺňajúci človeka vyššími, neustávajúcimi pôžitkami. V Tóre sa tento stav nazýva „raj“.