Michael Laitman

Zdravie. Čo môže byť dôležitejšie? Iba samotný život. Prečo teda, hoci máme v úmysle žiť čoraz dlhšie, stále viac trpíme bolesťou a chorobami? Áno, ľudstvu sa podarilo poraziť mnohé strašné choroby. Spolu s tým sa však objavili nové, doteraz neznáme. A medicína si s tým, napriek svojej vysokej úrovni, nevie poradiť.

Nezdravé vzťahy

Faktom je, že chorého človeka zvyčajne vnímame ako izolovaný organizmus. V krajnom prípade skúmame, aký vplyv malo na neho jeho najbližšie okolie. V skutočnosti sú však – ako vysvetľuje kabala – fyzické telá všetkých ľudí navzájom úzko prepojené do jedného spoločného organizmu. A práve to určuje naše celkové zdravie.

Spolupracujeme nielen na materiálnej úrovni. Naše myšlienky, túžby a zámery priamo vplývajú na naše fyzické zdravie a dokonca aj na všetky ostatné úrovne prírody: živočíšnu, rastlinnú a neživú.

Dnes sú naše vzťahy postavené na egoizme a úmyselnom odmietaní druhých, až po nenávisť. To má priamy vplyv na stav nášho zdravia. Ak sa nezmeníme, ak sa budeme čoraz viac navzájom odcudzovať a otvorene i hrubo konať len vo vlastný prospech, objavia sa nové, ešte „pokročilejšie“ choroby. Svojím egoizmom ovplyvňujeme genetickú štruktúru buniek, nervový, obehový i lymfatický systém. Jednoducho ich ničíme, a čo je hlavné – ničíme spojenia medzi nimi.

Inými slovami, príčinou všetkých chorôb, ktoré sa rozvinuli za posledných 50 rokov, sú sociálne, nie fyziologické problémy.

Štyri obdobia

V dejinách vývoja našej civilizácie možno rozlíšiť štyri obdobia.

Prvé – keď ľudia žili v jaskyniach a živili sa výhradne tým, čo im poskytovala príroda. Toto obdobie sa vyznačuje veľmi obmedzenou úrovňou potrieb. Človek sa považoval za súčasť prírody, žil a umieral bez toho, aby premýšľal o liečbe.

Druhé – keď naše potreby narástli a začali sme si sami zabezpečovať zásoby potravín. Ľudia začali obrábať pôdu a chovať zvieratá, ktoré im dávali mlieko a mäso.

No ani v tomto období človek ešte príliš nepotreboval spojenie s ostatnými . Jeho zdravie záviselo od neho samého a od jeho rodiny. Žiadne systémy zdravotnej starostlivosti neexistovali. Čarodejníci a šamani poskytovali človeku duševnú oporu. Veril, že sa uzdraví, a skutočne sa uzdravil, pretože – ako vieme – „všetko ide z hlavy“.

(Dokonca aj dnes je človek, ktorý skutočne verí vo svoje uzdravenie, schopný dostať sa zo zdanlivo beznádejného stavu.)

Neskôr sa objavili lekári – špecialisti, ktorí študovali nielen medicínu, ale aj iné vedy. Boli to univerzálni učenci, no ich služby zostávali dostupné len bohatým.

Tretie – obdobie rozvoja spoločnosti nastalo približne pred 300 rokmi, keď sa objavili stroje a mechanizmy. Zavedenie nových technológií do výroby spôsobilo, že sme sa stali navzájom závislými. Vtedy sa začali vytvárať umelé systémy a vznikla potreba mnohých nových profesií.

Práve v tomto období vznikol systém zdravotníctva, keďže sa objavila jeho reálna potreba. Predtým nič podobné neexistovalo: panovníkovi nezáležalo na tom, čo sa deje s jeho poddanými. Epidémie si vyžiadali životy obyvateľov celých miest, no takmer nikoho to netrápilo. Lekári liečili len bohatých.

Teraz však, keď si každý človek osvojil určitú profesiu, stal sa pre spoločnosť veľkým prínosom. A štát si uvedomil potrebu starať sa o svojich občanov.

Štvrté – súčasná etapa vývoja ľudstva. Je to náš svet s jeho supermodernými technológiami, internetom a rôznorodými komunikačnými systémami. Ocitli sme sa v globálnom („okrúhlom“) svete, kde už nikto nie je schopný existovať nezávisle od ostatných.

Problémy modernej medicíny

Moderná medicína musí bezpodmienečne brať do úvahy takýto globálny vplyv každého jednotlivca na všetkých ostatných. Žiaľ, zatiaľ sa tak nedeje: súčasné zdravotníctvo rieši následky, nie príčiny chorôb.

Navyše sme vytvorili absolútne egoistický systém, v ktorom majú lekári záujem na raste počtu chorých a pre farmaceutov je dôležité predávať viac liekov. Medicínsky priemysel, ktorý vyrába prístroje a preparáty, je taký obrovský a prináša zisk takému počtu ľudí, že si sám vytvára a živí potrebu svojej existencie.

Zámerne nás robí závislými od všemožných vyšetrení a testov, pretože jeho riadiace štruktúry na tom zarábajú. A nič s tým neurobíme, kým sa nezmeníme my sami a nepretvoríme tento systém.

Zatiaľ budeme na medicínu míňať čoraz viac peňazí, ale nikto z toho nebude zdravší. Človek podstúpi ešte niekoľko ďalších operácií, dostane ďalší kilogram liekov a bude tak nejak prežívať, kým sa neobjavia nové problémy a choroby.

Prechod k zdraviu

Keby sme však zmenili vzájomný postoj jeden k druhému a prešli od bezdôvodnej nenávisti k bratskej láske, prestali by sme svojím egoizmom vnášať nerovnováhu do celkového systému prírody. Príroda je totiž integrálny systém, v ktorom sú všetky časti v harmónii. Len my svojím neovládateľným egoizmom túto rovnováhu narúšame, na čo príroda reaguje okrem iného aj vznikom nových chorôb.

Zdravie je celková dokonalá rovnováha, miera harmonického spojenia človeka s integrálnym systémom prírody. Preto priamo súvisí so správnym vzťahom človeka k svojmu okoliu.

Táto téma je veľmi zložitá, hlboká a dotýka sa otázky zmyslu života. V čom spočíva život? Kedy môžeme povedať, že človek žije? Kým žije jeho telo? Kým žije jeho duša? Kým je užitočný pre spoločnosť? Medicína vďaka svojmu rozvoju dokáže natiahnuť dĺžku života na 150 rokov, ale má to zmysel, ak človek nebude zdravý?

Preto je pre udržanie zdravia nevyhnutné, aby štátny rozpočet nebol vyčlenený len na medicínu, ale aj na budovanie správnych vzťahov v spoločnosti. Potom sa zmení celý náš život.