Šťastie nemožno nájsť.

Existuje podobenstvo o troch bratoch, ktorí videli v jame sedieť šťastie. Prvý z nich požiadal šťastie o peniaze a dostal ich. Druhý požiadal o krásnu ženu a tiež ju dostal.
Tretí sa sklonil nad jamu. „Čo potrebuješ?“ – spýtalo sa šťastie.
„A čo potrebuješ ty?“ – opýtal sa ho muž. „Braček, vytiahni ma von,“ požiadalo šťastie.
Brat podal šťastiu ruku, vytiahol ho z jamy, otočil sa a odchádzal. Šťastie ho okamžite nasledovalo.

Toto podobenstvo nám ukazuje, že šťastie nasledovalo brata, ktorý nič nepožadoval, ktorý urobil dobrý skutok tým, že poskytol šťastiu službu. Nemyslím si však, že je podmienkou nemať žiadne priania, aby nás šťastie nasledovalo.
Myslím, že záleží na osude, či konkrétnemu človeku bolo šťastie predurčené alebo nie. Každý z nás reaguje podľa toho, čo dostáva od života, a šťastie buď rozdáva, alebo ho sám vyžaduje. Najdôležitejšie je, aby svoju rolu prijal.
V skutočnosti človek totiž nemôže nič zmeniť. Niekedy môže na základe našej úprimnej žiadosti môže Vyššia sila náš stav zmeniť, ale my sami osobne nemôžeme zmeniť nič.

Nie je to jednoduché, ale môžeme dôjsť do stavu, keď sa nám nebude páčiť priať si šťastie iba pre seba a nepriať ho druhým. A ak si prajeme šťastie pre druhých, tak prečo to robíme? Pretože obvykle počítame s tým, že vďaka tomu získame šťastie aj my. Keby sme z nášho zdanlivo správneho priania druhým nemali žiadny prospech, potom by sme im nič také nepriali. Z tejto sebastrednej slučky nie je cesty von, pretože egoistická túžba iba po vlastnom prospechu je ľudskou prirodzenosťou.

Nemyslím si, že môžeme nájsť šťastie. Šťastie treba vytvárať. Prakticky musíme dôjsť do stavu, v ktorom presne vieme, čo robiť, aby sa šťastie prejavilo a my sme ho mohli pocítiť.
Čo je vlastne šťastie? Šťastie je pocit, že náš život je úspešný, a myslím si, že v nás tento pocit zosilňuje, čím viac sa blížime ku koncu života.

Život sám o sebe je trvalá práca, neustále totiž hľadáme cesty, ako svoj život znova a znova prebudovať tak, aby nám priniesol šťastie, po ktorom túžime. Časom prechádzame od priania šťastia pre seba a stále viac ho prajeme druhým. Navyše v takom úsilí nachádzame zmysel svojho života: „odo mňa k druhým“. Týmto spôsobom môžeme nakoniec nájsť skutočné šťastie. Je to neustála a nekonečná práca a bolo by múdre, snažiť sa pochopiť, ako k tomu dôjsť.

Na tejto ceste sa pravdepodobne stretneme s nespočetnými prekážkami, ale kľúčom k tomu aby sme na nej zostali, je, že v túto cestu uveríme, a potom, ako sa hovorí, „cesta nasleduje toho, kto po nej kráča“. Pokiaľ nás teda šťastie skutočne sprevádza, neznamená to, že som šťastný len ja. Znamená to, že sú šťastní ostatní a my na tom musíme neustále pracovať, a nie je to ľahká úloha. Nezáleží však na tom, či je to ľahké, alebo nie je. V živote nie je nič ľahké, ale práve preto je to cesta k zmysluplnému a šťastnému životu.

V múdrosti kabaly sa hovorí o dvoch cestách nášho vývoja: o ceste svetla a ceste temnoty. Cesta svetla je, keď prinášame svetlo druhým ľuďom, a cesta temnoty je, keď to nemôžeme a ani nechceme. „Nemôžem“ a „nechcem“ je v tomto prípade jedno a to isté.

Ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka

24.07.2026

Bez ohľadu na to, čo kto hovorí, je nemožné zmieriť sa s tým, že človek tu ešte pred chvíľou bol — a zrazu ho niet. Naša myseľ sa nevie zmieriť s dočasnosťou života. Hlboko vo svojom vnútri sa presviedčame, že smrť nebude koncom našej existencie. Tento postoj však len svedčí o obmedzenosti nášho vnímania a o neschopnosti pochopiť, v akom stave sa na tomto svete [...]

Ako získať späť ukradnutú budúcnosť

20.07.2026

Dedičstvo, ktoré od nás dostáva nasledujúca generácia, je bezútešnosť. Mladí ľudia sa cítia sklamaní: ocitli sa v hroznom svete, ktorý nemôžu zmeniť. Je to, akoby sme prekročili bod zlomu. Predtým, keď sme sa pozerali do budúcnosti, s nádejou sme hľadeli nahor. Teraz pred sebou vidíme už len klesajúci svah, šmýkanie sa nadol. Svedčia o tom mnohé prieskumy nového [...]

Má mnoho ľudí pocit, že nežijú naplno, ale len existujú?

17.07.2026

Život nie je viac než okamih. Premýšľame o ňom ako o dlhej ceste, ktorá sa tiahne rokmi a desaťročiami, ale v skutočnosti máme len prítomný okamih. Otázkou nie je, koľko okamihov nám bolo daných, ale či skutočne žijeme ten, ktorý práve prebieha. Prežiť okamih správne neznamená len ním prejsť a nechať ho za sebou. Skôr sa ho dotknúť, uchopiť ho a spoznať, čím v [...]

Michael Laitman

Michael Laitman - Profesor ontológie, PhD. vo filozofii a kabale a MSc v bio-kybernetike. Zakladateľ a prezident Bnej Baruch celosvetovej vzdelávacej organizácie zaoberajúcou sa autentickou Kabalou - vedou o spojení medzi ľuďmi odhaľujúcou odpoveď na otázku „Čo je zmyslom života" a ako toho dosiahnuť. Čo je Kabala a ako vám prakticky môže pomôcť v živote sa dozviete v kurzoch na kabacademy.eu/cz/

Štatistiky blogu

Počet článkov: 566
Celková čítanosť: 1144480x
Priemerná čítanosť článkov: 2022x

Autor blogu

Kategórie