Michael Laitman

Mnoho starovekých Grékov sa obávalo otázky, ktorú často kládol Sokrates: „Nehanbíš sa venovať pozornosť peniazom, sláve a poctám, a pritom sa nestarať o svoju dušu a nemyslieť na ňu tak, aby bola čo najlepšie?“

Alkibiades, jeden zo Sokratových žiakov, ktorý bol v tom čase politikom a stratégom, mal so Sokratom búrlivý vzťah lásky a nenávisti a hovoril, ako sa za Sokrata hanbí, dokonca si želal Sokratovu smrť.

V našom bežnom egoistickom pohľade na svet, kde každý z nás túži vidieť seba v lepšom svetle ako ostatní, ak niekto poukáže na naše chyby, okamžite si želáme, aby on a tieto chyby zmizli.

Túžba po sláve, peniazoch a moci by mala byť prinajmenšom druhoradá, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej nevyhnutnej existencie. Platí tu zásada, že naše hlavné štúdium by sa malo týkať záležitostí duše. Vyvstáva teda otázka, prečo sa ľudia spravidla nevenujú záležitostiam duše v rovnakej miere ako potrebám tela?

Je to preto, lebo ľudia nevedia, čo je duša, ako ju rozvíjať, a nechcú sa zaoberať témou, ktorá je ťažká a zložitá na pochopenie. Duša stojí v protiklade k našej egoistickej povahe, ktorá neustále hľadá svoj vlastný prospech a pohodlie.
Mohli by sme sa však spýtať, prečo je potom na svete toľko duchovných praktík, keď sa dušou nechceme zaoberať? Je to preto, že ľudia vymýšľajú najrôznejšie triky, ako si Boha omotať okolo prsta. Inými slovami, naša egoistická povaha, ktorá kladie vlastný prospech nad všetko ostatné, vytvára svetonázor, v ktorom si myslíme, že môžeme urobiť to či ono, a na oplátku si podriaďujeme svoje ego, svoju prirodzenosť a Boha.

Záležitosti duše – teda to, čo je v živote skutočne najdôležitejšie – sú v rozpore s našou egoistickou prirodzenosťou. Preto ak by sme sa vážne zaoberali otázkami duše, zistili by sme, že v našich pozemských záležitostiach nepostupujeme.

Ako teda môžeme zistiť, či máme túžbu zaoberať sa záležitosťami duše alebo nie? Začína to pocitom, že životu chýba skutočný zmysel a cieľ. Ak cítime tento existenciálny nedostatok charakterizovaný otázkou: „Aký je zmysel života?“, môžeme začať investovať do jeho naplnenia. Takáto túžba nás nakoniec privedie k tomu, že uprednostníme záležitosti duše, a to nás privedie k pocitu objavenia zmyslu, cieľa a zdroja nášho života – k pocitu, kedy sa naše srdce a myseľ spoja.