Michael Laitman

Jednou z najťažších otázok, ktoré sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie, je otázka: prečo najinteligentnejší druh života na planéte nedokáže zmysluplne riadiť svoj život?

Po každej katastrofe, po každej kataklizme a veľkom nešťastí analyzujeme, premýšľame a vyvodzujeme závery a márne sa snažíme pochopiť ako dosiahnuť to, aby sa tieto udalosti neopakovali. A zakaždým opäť spadneme do rovnakej pasce márnivosti a krátkozrakosti, ktorá vedie k ďalšej katastrofe.

Prečo teda najinteligentnejší druh na Zemi pokračuje na ceste šialenstva a nedokáže si trvalo vytvoriť šťastný život?
Porozumieť celému vesmíru

Odpoveď na túto otázku prekvapivo nespočíva v našej povahe alebo inteligencii, ale skrýva sa v našom cieli, v zmysle našej existencie.

Keby sme sa vyvíjali podľa Darwinových zákonov evolúcie, teda prirodzene, nedopúšťali by sme sa v našom konaní chýb. Boli by sme ako zvieratá, ktoré vedia, čo majú robiť a kedy to majú robiť, a preto mnohé z ich druhov prežili a žili milióny rokov s veľmi malými zmenami.

Ľudstvo má však okrem fyzickej existencie ešte ďalší cieľ – musíme postihnúť celý vesmír. Pochopiť, prečo existuje, ako vznikol, na čo slúži a ako naplniť svoj cieľ.

A aby sme pochopili, ako všetko funguje, musíme sa vedome, prostredníctvom svojej túžby, spojiť so všetkým, čo vo vesmíre existuje. Vidíme, že evolúcia postupuje od jednoduchého k zložitému, od jednobunkových tvorov k triliónom buniek, ktoré pracujú vo vzájomnej zhode a podporujú tak zložité organizmy, ako je napríklad ten náš.

Rovnako tak by sa naše vedomie malo postupne vyvíjať od zámeru iba pre seba k starostlivosti o celé ľudstvo, celú planétu a nakoniec o všetko, čo existuje. Pritom odhaliť Stvoriteľa, najvyššiu silu, ktorá stojí za celým týmto vonkajším obrazom sveta okolo nás. To sa nám ale javí ako chaotické, nesúvislé a bezcieľne.
Zámerný účel chaosu

To je však účelom chaosu, aby sme si uvedomili svoju pochabosť, svoju hlúposť, ktorá spočíva v tom, že tvrdošijne odmietame vidieť zrejmú skutočnosť, že my všetci, celé ľudstvo i celý vesmír sme spojení do jedného organizmu.

A či sa nám to páči alebo nie, my sme zodpovední za všetko, čo sa na svete deje. Všetci dohromady a každý zvlášť. A ak si túto prepojenosť a vzájomnú závislosť neuvedomíme a nezačneme sa správať správne, všetko zničíme.

Bohužiaľ si to ešte stále neuvedomujeme a správame sa, akoby sa nás to netýkalo. V skutočnosti sa tak chovajú zvieratá, ktoré sa riadia len svojimi inštinktmi, ale nepoškodzujú celkový systém prírody. Každé koná na svojej vlastnej úrovni bez toho, aby prerušilo vzájomné prepojenie svojej časti s celkom.

My sa riadime svojimi rozmarmi a robíme si, čo chceme. Naša myseľ odmieta uznať prepojenosť a vzájomnú závislosť na všetkých častiach okolitej reality, a kvôli nášmu egu sa tomu dokonca priamo bráni.

A tak si myslíme, že môžeme ignorovať čokoľvek a robiť si, čo chceme, čím vytvárame v prírode nerovnováhu. A výsledkom je chaotický a zmätený svet, v ktorom žijeme a kde sa každý snaží vnútiť svoju vôľu ostatným, alebo ich dokonca zničiť.
Ako jeden človek s jedným srdcom

A celé je to tak zlé, že pokiaľ si neuvedomíme našu spoločnú previazanosť a náš účel v spoločnom systéme vesmíru a nezačneme ho napĺňať, nemáme šancu sa ani priblížiť správnemu vnímaniu seba samého a sveta. Nebudeme schopní pochopiť svet, v ktorom žijeme, ani zistiť, prečo a podľa akých zákonov skutočne existuje.

Dnes sme dospeli do bodu, kedy je naša fyzická existencia priamo závislá na našom duchovnom rozvoji. Práve v tom spočíva naše zjednotenie do jedného organizmu, ktorý kabalisti popísali slovami: „ako jeden človek s jedným srdcom“. Od toho závisí, či naša budúcnosť bude svetlá a bez mráčikov.