Prečo máme dojem, že sa dobrí a zlí ľudia nachádzajú mimo nás a že sa činy tiež odohrávajú mimo nás?

8. júla 2024 05:55, Prečítané 749x, Michael Laitman, Nezaradené

Naše vnímanie reality sa delí na vnútorné a vonkajšie. To, čo je v nás, si predstavujeme ako láskavé a dobré, pretože cítime, že to k nám patrí, a naopak to, čo je mimo nás, si predstavujeme ako škodlivé, zlé a cudzie.

Práve preto dokážeme ľahko ospravedlniť svoje vlastné činy bez ohľadu na to, aké škodlivé môžu byť pre druhých, a z rovnakého dôvodu je pre nás oveľa ťažšie ospravedlniť činy druhých.

Toto vnímanie je čisto egocentrické. Možnosť nápravy tohto skresleného vnímania sveta spočíva v pochopení, že druhí, to sme vlastne my sami. Zvyšovaním nášho porozumenia, uvedomenia a sebareflexie a potom aj nápravou seba samých s pomocou okolitej spoločnosti by sme mali dospieť k tomu, že začneme celý svet vnímať ako vo svojom vnútri.

Potom však vyvstáva otázka, ak svet a ostatní ľudia sú v nás, prečo im teda stále hovoríme „oni“ namiesto „my“ alebo „ja“? „Oni“ sú naše myšlienky, vlastnosti a pocity, s ktorými nesúhlasíme a ktoré vnímame ako existujúce mimo nás.

Také vnímanie je nám dané preto, aby sme na sebe pracovali a naučili sa tieto vlastnosti vnímať pozitívne. Tie sa potom stávajú našimi vnútornými kvalitami v miere, v akej ich pociťujeme ako svoje vlastné. Rovnako tak pre nás zostanú pocitovo vonkajšie tie kvality, ktoré ako svoje vlastné jasne necítime.

Ak dosiahneme vnímanie sveta ako existujúceho súčasne vo vnútri aj mimo nás, táto dualita nám pomôže rýchlejšie postupovať v náprave, aby sme svet cítili ako svoj osobný vnútorný celok, ako súčasť našej Duše. Neexistuje nič iné okrem tejto Duše a všetko, čo vnímame, sú jej časti.

Ak sa pustíme do tohto procesu nápravy nášho vnímania reality, pokrok v tomto smere potom pociťujeme ako proces štart-stop, keď jeden impulz nasleduje za druhým. Môžeme to trochu prirovnať k tigrovi pred skokom. Najprv sa kýva, potom skočí, potom sa znova rozkýva a potom znova skočí. Pri každom skoku do seba začleníme ďalšiu oblasť, ktorá bola predtým akoby vonkajšia.

Takto je možné popísať duchovný pokrok na ceste k odhaleniu seba samého ako existujúceho v jedinej Duši.