Rytier, ktorý prišiel o koňa aj zbroj a v ruke držal len meč, sa vydal na cestu hladný a smädný. V diaľke uvidel jazero, a vedľa neho sediaceho trojhlavého draka. Rytier z posledných síl tasil meč a začal s drakom bojovať.
Bojoval dva dni a drakovi odťal dve hlavy. Na tretí deň sa drak vyčerpane zrútil. Rytier, rovnako vyčerpaný, padol vedľa neho. V poslednej chvíli života sa drak rytiera spýtal: „Čo si chcel?“ Rytier mu odpovedal: „Napiť sa vody.“ Drak sa ho spýtal: „Tak prečo si sa jednoducho len nenapil?“
Vo svojom živote neustále bojujeme – či už ide o zarábanie peňazí, o získanie cti, o dosiahnutie slávy a moci. Tieto boje sú bojom proti imaginárnym nepriateľom, zrodených z nášho nadutého egoizmu usilujúceho sa len o vlastný prospech na úkor druhých a prírody.
Narodili sme sa na tento svet, aby sme našli prácu, pokoj a zabezpečili seba a svojich blízkych. To sú naše prvoradé potreby. Okrem tejto základnej úrovne existencie sa však musíme ďalej rozvíjať. Naša egoistická prirodzenosť nás vedie k hľadaniu zmyslu života, neustále nás ťahá dopredu a núti nás k stále ďalším potrebám. Nakoniec dôjdeme k bodu, kedy musíme pochopiť, ako v nás táto prirodzenosť pôsobí. Našou úlohou je, aby sme ju použili na objavovanie zmyslu a cieľa života.
Otázky o zmysle života v nás žijú ako nevyriešená úloha. Vznikajú v nás preto, aby nás vytiahli za hranice tohto sveta – mimo náš malicherný egoizmus a aby sme pochopili konečný cieľ, ku ktorému nás príroda vedie, aby sme sa s ňou zjednotili a našli mier.
V našom svete egoizmus rastie s každou generáciou a vyvíja sa od jednoduchej túžby uprednostniť svoje potreby na úkor druhých až k najvyššiemu egoizmu – túžbe po večnom a dokonalom naplnení, ktorá prichádza s odkrývaním zmyslu života.
Náš stále rastúci egoizmus je ako trojhlavý drak, s ktorým musíme neustále bojovať. Ako egoizmus rastie, musíme ho osekávať, čo spôsobuje ešte jeho rýchlejší rozvoj. Na miestach, ktoré sa nám podarilo osekať, vyrastajú nové „hlavy“ a tento proces pokračuje donekonečna. Na rozdiel od alegórie však nenastáva konečný okamih poznania, kedy by drak povedal: „Mohol si sa len napiť.“ Aby sme zvládli svoj rastúci egoizmus a objavili zmysel života, musíme zostať ostražití. Pri utínaní nových „hláv“ klíčiacich z nášho egoizmu si musíme dávať pozor, aby nikdy nepohltil našu rastúcu túžbu dosiahnuť zmysel života.
len blúznenie ostáva keď ľudia nepoznejú... ...
Celá debata | RSS tejto debaty