Michael Laitman

Ak rodičia budú dieťa iba nútiť, časom ich začne nenávidieť a pri každej príležitosti bude ich pravidlá ignorovať. Nakoniec môže ich domov opustiť.

Proste milujte svoje dieťa
Dieťa musí vedieť, že rodičia sú vždy na jeho strane. Nemali by nikdy zradiť jeho dôveru a hranice nastavovať len vtedy, keď je to skutočne nutné. Pokiaľ dieťa bude cítiť, že rodičia sú jeho spojencami, prijme aj ich obmedzenie.
Rodičia by mali organizovať vonkajšie situácie, v ktorých dieťa samo pochopí potrebu hraníc. To si vyžaduje kontakt s okolím – susedmi, školou, a kontrolu všetkých faktorov, ktoré na dieťa pôsobia. A v konečnom dôsledku – jednoducho ho milovať.
Ak dieťa hranice prekročí, v žiadnom prípade ho netrestajte. Trestom by mal byť stud, ktorý dieťa pocíti, keď ho okolie napomenie. Stud je jediným správnym prostriedkom v takýchto situáciách. Iba stud dieťa zabráni v opakovanom porušovaní pravidiel.
Ďalším stimulom je rešpekt. Ak okolie prejaví úctu za dodržiavanie pravidiel, dieťa ich bude ľahko a rado plniť.

Striedajte si role
Dovoľte dieťaťu pomáhať v domácnosti. Vytvárajte situácie, kedy to bude robiť s radosťou – napríklad hravou formou spoločného varenia. A niekedy ho postavte do úlohy, keď rodičia „nemôžu“ uvariť obed a dieťa je požiadané, aby to urobilo samo.
Spoločné rodinné aktivity by mali prinášať radosť. Rodina je totiž o tom, čo nás spája – v rovnakom pomere. Na vytvorenie rovnakého vzťahu dovoľte dieťaťu stať sa „rodičom“: vymeňte si role – dieťa je teraz otec alebo mama a rodičia sú deti. To rodičom umožní vidieť seba samých očami svojich detí, čo je pre budovanie teplých rodinných vzťahov veľmi dôležité.
Je potrebné povoliť dieťaťu určitú mieru samostatnosti. Túžba po nezávislosti totiž vychádza z prirodzeného egoizmu a násilím ju nemožno zlomiť. Ale dá sa dieťa viesť k tomu, aby našlo radosť v spojení s ostatnými a samo nechcelo byť izolované.

Nezakazujte dieťaťu priateľstvo
Nie je možné zakazovať dieťaťu, s kým sa smie priateliť. Zákazy ani moralizovanie nepomôžu – naopak. Dovoľte dieťaťu voliť si priateľov, ale zaistite, aby si samo vybralo tých, ktorí naň budú pôsobiť pozitívne.
To znamená, že rodičia by mali vopred zistiť, v akom prostredí sa ich dieťa pohybuje. Pretože akonáhle je dieťa v určitej spoločnosti, žiadna kritika už nepomôže – len naruší vzťah medzi rodičmi a dieťaťom a dieťa samo tým utrpí.
Kritikou spoločnosti dieťaťu len ublížite – nebude prijaté späť ani tam, ani doma. Tým by rodičia dieťa odtrhli od života.
Ak chcete zmeniť prostredie dieťaťa, musíte sa presťahovať inam, kde bude bližšie k lepšiemu prostrediu. Ale ak už v nejakej skupine je, nesmiete to kritizovať.
Môžete spoločne s ostatnými rodičmi nepriamo ovplyvniť celé detské prostredie, ale nikdy priamo dieťa. Naopak, podporujte jeho budovanie vzťahov a učte ho, ako ich budovať správne.