Michael Laitman

Keď sa pozrieme na politickú scénu vo svete, vidíme dva smery, ktoré sa navzájom snažia zničiť: pravý a ľavý. Striedajú sa v dominancii a ich súboje sú čoraz tvrdšie a ničivejšie. Keď sa však pozrieme na zvyšok prírody, nie je tam žiadna vojna, ale vzájomné dopĺňanie. Dokonca aj vzájomná konkurencia medzi súperiacimi stranami ich posilňuje a prospieva im. Očividne nám niečo uniká.

Vyvážený pokrok musí vždy zahŕňať obe strany: pravicu aj ľavicu. Pravica inklinuje k stabilite a tradícii, k tomu, aby zajtrajšok bol rovnaký ako dnešok. Ľavá strana je tendencia k revolúcii, k inovácii, k objavovaniu budúcnosti. Ak sa obe strany navzájom dopĺňajú, spoločnosť môže dospieť k lepším záverom, prijímať presnejšie rozhodnutia a úspešne napredovať.

„Múdry má oči v hlave“ (Kazateľ 2,14), povedal kráľ Šalamún. Inými slovami, kým nás príroda neustále tlačí dopredu, my sa musíme snažiť pochopiť jej príkazy a prispôsobiť sa im. Ak sa neprispôsobíme, nepriazeň osudu nás prekvapí a núdza nás prinúti hľadať riešenia. Keďže príroda sa neustále vyvíja, zachovanie stability zajtrajška si vyžaduje, aby sme sa na budúcnosť pripravili už dnes. Toto je správna kombinácia pravej a ľavej línie a nazýva sa „nasledovanie strednej línie“.

Udržať strednú líniu je náročné, pretože naše ego sa neustále mení a vyvíja. Čím viac sa vyvíjame, tým viac naše zmysly požadujú nové podnety a cítime väčšiu túžbu po potešení a uspokojení. Náš svet je zároveň čoraz viac prepojený a každý pohyb vykonaný jedným človekom ovplyvňuje všetkých ostatných ľudí. Stávame sa vzájomne závislými a zároveň sa prehlbuje naše vzájomné odcudzenie.

Ak chceme prežiť v 21. storočí, nezostáva nám nič iné, len vytvoriť globálne vzdelávacie systémy, ktoré nás naučia nachádzať strednú líniu medzi uspokojovaním nášho rastúceho ega a nutnosťou brať ohľad na ostatných. Ak sa nenaučíme vedome túto strednú líniu vytvárať, príroda nás k tomu donúti cestou utrpenia.

Už v 30. rokoch 20. storočia veľký kabalista a mysliteľ Baal HaSulam vo svojej inšpiratívnej eseji „Mier vo svete“ napísal: „V našej generácii, keď každému človeku pomáhajú k šťastiu všetky krajiny sveta, sa jednotlivec nevedomky stáva otrokom celého sveta, ako koliesko v stroji. … Hoci je to v podstate známe a citeľné, ľudia vo svete to ešte správne nepochopili. Prečo? Pretože taký je poriadok vývoja v prírode: činy prichádzajú skôr ako pochopenie a len prostredníctvom činov objavujeme skutočnosti, ktoré nás posúvajú vpred.“

Preto nemáme času nazvyš. Ak chceme lepší spokojnejší zajtrajšok, musíme na ňom pracovať už dnes.