V Kodani, hlavnom meste Dánska, sa nachádza originálna knižnica, ktorá naberá na vážnosti po celom svete, a nazýva sa „ľudská knižnica“. Ľudia si sem neprichádzajú požičiavať knihy, ale žiadajú ľudské bytosti, aby sa podelili o príbeh svojho života.
Ktokoľvek môže prísť a vybrať si človeka, ktorého svetonázor alebo životný štýl ho zaujme – napríklad utečenca alebo pacienta s AIDS, tibetského mnícha alebo vojaka trpiaceho posttraumatickou stresovou poruchou, transsexuála alebo narkomana – a jednoducho sa s ním tridsať minút rozprávať.
V udržiavanej zelenej záhrade v centre mesta mu budú respondenti otvorene a pokojne rozprávať príbeh svojho života a „čitateľ“ môže slobodne klásť otázky a viesť dialóg. Predpokladom je stretnutie so živými ľuďmi, ktorí sú bežne prenasledovaní, a ich konfrontácia bez predsudkov a tabu.
Hypoteticky, keby sme si mohli vypočuť všetky príbehy všetkých ľudí na svete, nech už sú akíkoľvek a ktokoľvek, zistili by sme spoločnú vec: všetky sú príbehmi „porušenia“ niečoho a sú výsledkom vplyvu prostredia, ktoré na nich pôsobilo, výchovy, ktorú dostali v detstve, a spoločnosti, ktorá ich v priebehu rokov formovala.
V rozdelenom a polarizovanom svete to znie, akoby iniciatíva budovania tolerancie v ľudskej knižnici mohla pomôcť ľuďom, rozprávačom aj poslucháčom, ale môže ich oboch len zmiasť. Rozprávač hovorí zo svojho pohľadu, uväznený vo vlastnom rozprávaní, pretože žiadny súkromný životný príbeh v skutočnosti nevedie k čítaniu nášho veľkého a spoločného príbehu, toho, ktorý sa končí šťastným ľudstvom.
Náš spoločný príbeh sa začína plánom stvorenia, vopred existujúcim a neustále prebiehajúcim plánom, ktorý riadi všetko v celom systéme prírody a ľudstva, začínajúc veľkým treskom, od rozšírenia nekonečného množstva častíc na neživej, rastlinnej, živočíšnej a ľudskej úrovni, stvorenia pokračujúceho v spájaní všetkých svojich jednotlivých častí, v zhromažďovaní a zoskupovaní všetkých svojich detailov a v prinášaní jednoty medzi všetkých tvorov, ako aj pocitu úžasnej harmonickej sily stvorenia. To je celý príbeh.
Dej komplikuje narastajúca egoistická povaha každého človeka, ďalší faktor, ktorý vyplýva z prirodzeného vývoja stvorenia, ktorý posilňuje náš pocit individuality, oddeľuje nás od ostatných a dáva nám pocit nadradenosti nad ostatnými. Preto sa spoločný príbeh prehliada.
Výsledkom je, že rečníci v ľudskej knižnici označujú svoj životný príbeh za „bestseller“, a ten zas hrdo nafukuje a odráža ich životné skúsenosti, akoby išlo o skutočné hrdinské činy. Namiesto toho, aby sme videli, ako nás naša vrodená ľudská egoistická povaha, zlý inštinkt, ktorý funguje v každom človeku od útleho veku s cieľom zničiť toho druhého, ako nás ako ľudskú spoločnosť priviedla k zneužívaniu druhých.
Rozprávač prirodzene problém zjemní, zafarbí ho do určitého odtieňa, dá druhým rady, ktorými sa pravdepodobne nebudú riadiť, a osobný príklad môže poslucháča zmiasť. Namiesto toho, aby sme boli ohromení všadeprítomným egoizmom, ktorý vládne v spoločnosti a bráni nám dosiahnuť cieľ stvorenia, a aby sme uznali, že sme sa odklonili od cieľa života, len chválime životný štýl, ktorý sme si vytvorili, zvečňujeme ho krásnymi slovami a definujeme ho ako podstatu života.
Neexistuje žiadna prevencia ani zákaz srdečného ľudského rozhovoru, ani priestor na zrušenie identity každého človeka, ale najdôležitejšie je nájsť a vyzdvihnúť v týchto osobných príbehoch ten istý skrytý bod, ktorý vzniká pri hľadaní celého príbehu, príbehu opätovného spojenia, príbehu priateľských a podporných vzťahov ľudstva. Táto kniha je určená pre každého, kto ju otvorí.
To podľa seba súdim teba? ...
Neprečítaš nikdy všetky knihy životov s... ...
je to pravda, súhlasím s nadpisom článku.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty