Michael Laitman

V skutočnosti nás sociálne siete nespájajú, sedíme sami pred kamerou. Okrem toho sedíme z vlastného rozhodnutia.

Počet detí, ktoré vyhľadali pomoc v súvislosti s osamelosťou, sa zvýšil o 14 %. Takmer 10 % mladých ľudí vo veku 16-24 rokov je „vždy alebo často“ single. To je trojnásobok počtu než u starších ľudí vo veku 65 rokov.

Cal Strode z britského Centra pre duševné zdravie hovorí: „Dospievajúci môžu mať tisíce online priateľov, ale zároveň sa môžu cítiť bez podpory a izolovaní. Technológie vrátane sociálnych médií, môžu prehĺbiť sociálne odlúčenie.“

Podľa štúdie sú používatelia Facebooku náchylnejší na depresívne prejavy z dôvodu porovnávania sa s ostatnými. A to bez ohľadu na výsledok porovnania! Hlavná sociálna sieť už nepopiera svoje chyby. A prečo, keď sme stále jej zajatcami?

Ďalší veľký úspech ľudstva išiel na jeho úkor a zaujal miesto v dlhom zozname toxických požehnaní. Každý náš úspech dokážeme pokaziť. Prečo je to tak?

Pretože nás poháňa egoizmus a egoizmus mení sociálnu sieť, potenciálny prostriedok globálneho spojenia, na biznis, nástroj masového vplyvu, virtuálne väzenie pre dve miliardy ľudí, ktorí zostávajú sami v oceáne profilov. Na Facebooku sme konfrontovaní s vlastnou prirodzenosťou. Siahame po svete – a narážame na pomyselný múr nášho rozumu.

Na druhej strane, ak o tieto mučiarne prídeme, budeme na tom bez nich ešte horšie ako s nimi. Lebo sme už skrotení, nalákaní, zahnaní do kúta, rozdelení do skupín. Len tínedžeri, ktorí stále túžia po niečom viac, sa občas trápia tím, ako nenachádzajú v blízkosti živú dušu. Ostatní si na to zrejme zvykli a prijali to.

Taká je verzia ľudskej sebalásky na sociálnej sieti. V skutočnosti v ňom nie je ani štipka sociálnosti. Societa, spoločnosť, je predsa niečo celistvé, teplé, je to spoločné pole lásky, ktoré si navzájom vytvárame. V prvom rade láskavé prostredie – a až potom všetko ostatné.

Namiesto toho od detstva odopierame ľuďom priamu komunikáciu, zvykáme ich na výmenu krátkych fráz a emotikonov, takže táto útržkovitá, klipovitá komunikácia im vytvára rovnako útržkovitý, fragmentárny obraz sveta. Prvýkrát v histórii ľudstva naše deti strácajú základné sociálne zručnosti: písanie SMS je pre ne jednoduchšie ako vzájomný rozhovor.

Je potom hlúpe čudovať sa osamelosti, depresii, izolácii. Tieto trendy budú len narastať. Keď som o nich pred niekoľkými rokmi začal hovoriť, málokto s tým súhlasil. Teraz však vidíme na vlastné oči: pod zámienkou spojenia sme oddelení, odpojení a poštvaní proti sebe. Jediný problém je, že sa nám to stále páči…

Ak sa jedného dňa vážne zamyslíme nad otázkou, kde je cesta von z tohto väzenia, a budeme uvažovať o úteku, zrazu zistíme, že dvere nie sú zamknuté. Držia nás len dogmy, ktoré nám vnucujú šablóny, farebný obal. Sociálna sieť je vlastne naším nepozvaným pedagógom, ktorý určuje rebríček hodnôt, poradie priorít, „správne“ kritériá a životný postoj.

To znamená, že musíme zmeniť vzdelávací systém, zmeniť prostredie. Potrebujeme skutočnú sociálnu sieť, ktorej hlavným posolstvom je jednota nad rozkolom. Ľudia nikdy nevyriešia svoje konflikty, ale môžeme nájsť spoločné záujmy na vyššej úrovni, v spoločnom pozdvihnutí sa nad seba.

To vôbec nie je utópia, ale dá sa to ľahko dosiahnuť prostredníctvom kompetentnej výchovy. Človek je predsa hlboko kolektívna bytosť, ktorá je produktom svojho prostredia. A nič nám nebráni vytvoriť sociálne prostredie, v ktorom bude každý vnútorne rásť, rozvíjať sa, spoznávať celý obraz sveta a spoločnosti, obraz bezhraničnej rozmanitosti jedného celku.

Tento útek si nevyžaduje revolúciu. A mimochodom, aby sme nezachádzali príliš ďaleko, môžeme použiť ten istý Facebook, ale v kvalitatívne novom formáte. Koniec koncov, je to technicky veľmi praktický, aj keď mizerný učiteľ. Ak sa máme vychovávať, vychovávajme sa správne.