Michael Laitman

Po desaťročiach ľavicových vlád na starom kontinente sa Európa obracia doprava. Taliansko, Maďarsko a Švédsko si nedávno zvolili nové vlády, všetky konzervatívne alebo pravicové. Súdiac podľa ich platforiem sa budú viac sústrediť na národné štáty a menej na Európsku úniu. Znamená to, že do Európy prichádza vlna izolácie a separatizmu?
Zdá sa, že európske krajiny zažívajú reakčnú vlnu proti ľavicovej, liberálnej, paneurópskej politike, ktorú diktovali Nemecko a Francúzsko v posledných troch desaťročiach. Prílev migrantov, z ktorých mnohí sú moslimovia čo nemajú v úmysle prijať európsku kultúru či vieru; stupňujúca sa hospodárska kríza, ktorá Európanov poškodzuje a podkopáva ich finančnú bezpečnosť, a taktiež strata nezávislosti členských štátov, to všetko v mnohých aspektoch prinútili Európanov prehodnotiť svoju účasť v EÚ. Realistické pozorovanie ich núti prijať reakčné opatrenia a získať späť časť nezávislosti, ktorej sa vzdali v prospech posilnenia postavenia Únie, čo niektorí z nich teraz aspoň čiastočne ľutujú.
Heslá o európskej jednote a vyhlásenia, že Európa bude jednotnou a silnou superveľmocou, sa zjavne nenaplnili. Malé krajiny, ktoré strata suverenity zasiahla najviac, z tohto sna vytriezvejú. Vždy dávam prednosť realizmu pred naivitou, preto verím, že nové smerovanie Európy je zdravšie a lepšie pre všetkých, najmä pre Európu.
V súčasnosti už nevidím krajiny, ktoré by uskutočnili vlastný Brexit z Európskej únie. Ale posilnenie nezávislosti národných štátov v Únii im pomôže zostať v nej a zároveň sa starať o svoje domáce záležitosti. Jednota je úžasná a som za ňu, ale keď sa vykonáva pod nátlakom, vytvára nenávisť a útlak a nakoniec exploduje. Keď sa nedá uskutočniť na základe skutočného záujmu o blaho všetkých zúčastnených, je lepšie zachovať si odstup a úctu.
Ak chce Európa vytvoriť celokontinentálny národ, musí najprv vytvoriť solidaritu medzi všetkými členskými štátmi, ktoré majú byť súčasťou Únie. Politická únia môže uspieť len vtedy, keď sa medzi ľuďmi vytvorí zmysel pre solidaritu a súdržnosť. Ak by si európski lídri zvolili túto cestu a postupovali podľa tohto poriadku, prechod od národných štátov k „Spojeným štátom európskym“ by bol prirodzený a hladký. Keďže Únia bola predovšetkým fiškálna a bránila suverenite a nezávislosti krajín bez toho, aby sa najprv vytvorila vzájomná zodpovednosť medzi národmi, vytvorila sa tak na vratkom základe, ktorý nemohol vydržať. Preto sme dnes svedkami reakčnej vlny.
Možno teraz, keď krajiny znovu získavajú svoju nezávislosť, a vzhľadom na vzájomnú závislosť, ktorá medzi krajinami EÚ stále existuje, budú môcť postupne vytvoriť silnejšie a zdravšie väzby. Ak sa však budú chcieť ešte viac zblížiť, budú musieť podporovať spoločnú európsku identitu, s ktorou budú všetky členské krajiny sympatizovať a ktorú si budú vážiť viac ako vlastnú národnú identitu. Na to, aby sa to podarilo, je potrebné prejsť ešte dlhú cestu.