Michael Laitman

Pociťujem lásku k ľudstvu?

Ak sa vám zdá láska k celému ľudskému druhu príliš vzdialená, potom by ste mohli začať s láskou k ľuďom vo svojej krajine.

A ako si overíte, či máte lásku k ľuďom vo svojej krajine?

Ste ochotní podeliť sa s nimi o všetko, čo máte?

Ak k nim cítite lásku, potom by ste sa s nimi celkom iste podelili o všetko, čo máte, presne tak, ako to robíte v rodine.
Dnes sme slušnými občanmi ochotnými pracovať na svojich miestach a platiť dane, ale cítime, že príroda od nás požaduje niečo viac.

Príroda potrebuje aby sme cítili oveľa hlbšie spojenie medzi nami, potrebuje aby sme boli „ako jeden človek v jednom srdci“. Dosiahnutie láskou –naplneného spojenia je podmienka stanovaná prírodou, ktorá ide proti našej egoistickej náture, v ktorej si všetci prajeme užívať bez ohľadu na ostatných.

Vďaka svojej egoistickej prirodzenosti, nie sme schopní uprednostniť prospech ostatných pred svojim vlastným. Môžeme však zmeniť naše egoistické túžby a začať brať na ostatných ohľad. To všetko záleží na tom, ako sa vzájomne ovplyvňujeme. Pokiaľ nastavíme komunikáciu v našej spoločnosti, kultúre a v médiách tak, aby ovplyvňovala všetkých hodnotami vzájomnosti a pozitívnym príkladom, posilníme tak jeden druhého v spojení sa nad našimi egoistickými túžbami.

Musíme rozvíjať naše společné vedomie, aby sme pochopili, že naše pozitívne vzájomné prepojenia, ktoré sú nad našimi egoistickými pohnútkami, nie sú otázkou etiky alebo morálky. Je to podmienka daná prírodou. Čím viac necháme naše ego rozvíjať sa bez pozitívnych impulzov vedúcich k spojeniu a ktoré sú nad egom, tým viac budeme padať do väčšej a väčšej jamy problémov. Musíme sa teda priviesť do stavu, kde si povieme, že musíme dosiahnuť pozitívne spojenie, pretože to je najvyšší zákon prírody.

Nerozumieme tomu a ani to necítime. Naopak, neustále premýšľame opačným smerom – ako by sme si mohli zabezpečiť väčšie pohodlie.
Každé naše želanie, myšlienka a čin sú pre náš osobný prospech, od toho, ako sedíme, jeme a pijeme, až po to, ako sa snažíme dosiahnuť rôzne ciele v našom živote.

Príroda od nás vyžaduje, aby sme sa povzniesli nad svoju vrodenú prirodzenosť mysliet na seba a začali mysliet na druhých. Takéto uvedomenie by nás malo postupne priviesť do stavu, kde si uvedomíme, že prirodzene nedokážeme chcieť, myslieť a konať v prospech druhých. Aby sme tak mohli urobiť, musíme o to požiadať – prosiť, aby do našich spojení vstúpila sila lásky.

Príroda vytvorila náš svet tak, že nakoniec musíme dospieť k úprimnej prosbe o pomoc – k „modlitbe“. Potom sa spojíme s vyššou silou v prírode a tá nám všetkým odovzdá silu lásky. Stane sa z nás jeden celok. Tak môžeme zdieľať harmonickú a pokojnú existenciu v jednotnom spojení medzi sebou navzájom, s pozitívnou silou lásky, ktorá prebýva v prírode.