Michael Laitman

Všetci chceme uspieť, niečo dosiahnuť. To nám spoločnosť vštepuje už od útleho veku. Niektorí ľudia sú nakoniec veľmi úspešní a niektorí sa životom len tak pretĺkajú. Pri tomto nekonečnom hľadaní sa málokto zastaví a zamyslí sa nad tým, čo by sa malo v živote skutočne považovať za úspech? S čím by sme mali dôjsť do cieľa, aby sme si potom mohli v posledných chvíľach zhrnúť mieru svojho úspechu a povedať si: „Skvelé! V živote som uspel!“

Naším vnútorným motorom je túžba mať radosť a pôžitok. Preto chceme dosiahnuť rôzne veci, a keď sa nám ich podarí dosiahnuť, cítime sa spokojní. Máme existenčné túžby, ako je túžba po jedle, sexe, rodine; ľudské túžby, ako je túžba po peniazoch, cti, moci, a tiež túžba po vedomostiach a vzdelaní.

Zmes túžob, ktoré máme v danom okamihu, je ovplyvnená našimi osobnými sklonmi a vplyvmi prostredia, ktoré vstrebávame. V dôsledku toho všetkého si stanovujeme vlastné ciele. Na ceste za

ich zdolaním sa zvyčajne stretávame s konkurentmi a snažíme sa zvíťaziť. Výkony a úspechy sa, samozrejme, merajú vo vzťahu k nim.

Margaret Thatcherová bola dcérou majiteľa malého obchodu s potravinami. Vo veku 24 rokov sa uchádzala o miesto v parlamente a prehrala. Vďaka tomu, že sa držala svojho cieľa, sa jej nakoniec podarilo dosiahnuť post britskej premiérky a stala sa známou ako „železná žena“. Pre mnohých je symbolom človeka, ktorý si svoj úspech vybudoval od základov.

Naopak, tí, ktorí sa narodili so zlatou lyžičkou v ústach a dosiahli vysoké pozície vďaka svojim rodičom, sú osobne v živote považovaní za menej úspešných. To znamená: úspech sa meria podľa miery investícií, úsilia a dosiahnutých výsledkov. Ako postupujeme životom, túžba po úspechu sa čoraz viac vyjasňuje, zostruje, sústreďuje a prekonávanie prekážok na ceste k cieľu si vyžaduje, aby sme prešli vnútornými zmenami, vytvárajúc seba samých.

V dejinách sa vyskytli ľudia, ktorí vzbudzujú túžbu byť jedineční – túžbu realizovať život naplno. Vytýčili si cieľ preskúmať tajomstvo samotného života, tajomstvo úspechu, z nadhľadu.

Títo istí jednotlivci si kládli otázky: Narodili sme sa, aby sme žili a zomreli ako všetky ostatné tvory na svete, alebo existuje niečo vyššie, čo môžeme dosiahnuť počas našej existencie na zemi? Existuje nejaký večný cieľ, ktorý nám zostane v rukách aj po smrti tela? Po všetkom ostatnom – ako rodina, bohatstvo, úcta, postavenie, odbornosť, vzdelanie – veď to všetko si nemôžeme vziať so sebou, keď opustíme tento svet?!

Zvyčajne sa ľudia nezamýšľajú nad úspechom na takejto úrovni z jednoduchého dôvodu, že na tieto veľké otázky neexistujú zjavné odpovede. A ak je to tak, prečo by som sa vlastne mal zaoberať takýmito otázkami? Je lepšie plynúť s tým, čo prebieha, bez zbytočného skúmania. Jednoducho si stanoviť ciele, investovať, dosiahnuť ich, uspieť v živote ako každý iný. Jesť, piť, užívať si, akoby zajtra nebolo, pretože zajtra môžeme zomrieť.

Takto sme žili z generácie na generáciu, dnes už ale začíname pozorovať zmenu. Čoraz viac ľudí si kladie otázku, aký zmysel má všetok ten „úspech“, keď je vopred jasné, že nám všetkým „vyprší doba životnosti“?

Aj najpokročilejšie objavy vedy posilňujú pocit, že existuje niečo, čo presahuje to, čo sme teraz schopní vnímať svojimi zmyslami, čo presahuje to, čo dnes označujeme ako pevnú realitu. Vysvetľujú, že obraz, ktorý vnímame, je úplne subjektívny, a keby sme boli iní, pravdepodobne by sme vnímali aj iný obraz reality.

Skutočný priestor úspechu je otvorený pre tých, ktorí nesúhlasia s tým, aby naďalej žili len pre život. Pre tých, ktorí sa usilujú odhaliť širší obraz, vyššiu realitu presahujúcu našu úzku existenciu. Postupne, prostredníctvom tohto skúmania, sme schopní dosiahnuť skutočný úspech: keď sa naučíme a pochopíme, že existuje kolosálny mechanizmus, ktorý obklopuje náš život a náš svet, veľký systém, ktorý nás riadi a usmerňuje. Tento cieľ nás do značnej hĺbky pripravuje na to, aby sme sa z úrovne živočíšnej vyvinuli na úroveň ľudskú, aby sme vstúpili do širokého sveta večnosti a pochopili, prečo existuje.