Michael Laitman

26. júna si OSN pripomenula Medzinárodný deň boja proti zneužívaniu drog a ilegálnemu obchodovaniu s nimi. Posolstvo generálneho tajomníka k tomuto dňu znelo: „Nemôžeme dovoliť, aby svetový drogový problém zatienil životy desiatok miliónov ľudí, ktorí prežívajú humanitárnu krízu. V tento významný deň,“ navrhol, „sa zaviažme, že tento tieň raz a navždy odstránime a venujeme tejto problematike pozornosť a opatrenia, ktoré si zaslúži.“ Pokiaľ budú ľudia chcieť unikať pred životom a kým budú drogy také dostupné, zneužívanie návykových látok a drogová závislosť budú naďalej sužovať ľudstvo.

Život bol vždy ťažký. V súčasnosti je pre mnohých z nás, ak nie pre väčšinu, ešte ťažší. Keďže drogy sú v súčasnosti také dostupné, tínedžeri a mladiství, ktorí sa kedysi „zbavovali všetkého“ pitím alebo fajčením, to teraz robia pomocou drog, a to dokonca tvrdých drog. Dáva im to opojenie, odpútava to ich myšlienky od nástrah života. Toto im umožňuje pocítiť úľavu a šťastie, aj keď je to prechodné a následne vedie k hlbším pádom.
Okrem toho sú drogy dobrý biznis. Priveľa ľudí na najvyšších pozíciách zarába príliš veľa peňazí na to, aby diskusia o eliminácii zneužívania drog bola relevantná.
Pod pojmom „vrcholové pozície“ nemám na mysli závislých alebo dílerov. Hovorím o politických činiteľoch na najlepšie platených pozíciách, ktorých úlohou je deklarovať mor zneužívania drog a návykových látok a nerobiť nič iné, len si udržiavať svoje pozície.

Podobne ako mnohí iní vrcholoví predstavitelia nevnímajú definíciu svojej práce ako poslanie pomáhať ľudstvu, ale ako kŕmenie dojnej kravy a jej dojenie do poslednej kvapky. V prípade drog sa krava živí ďalšími narkomanmi a mliekom sú nafúknuté rozpočty. Tie dostávajú organizácie na „prevenciu zneužívania drog“, aby udržiavali tento problém a zároveň predstierali, že proti nemu bojujú.
Podľa vlastných štatistík OSN to je dôvod, prečo sa v rokoch 2011 – 2020 predaj drog cez temný web zvýšil takmer štvornásobne. Ak by existoval zámer eliminovať zneužívanie drog, tí, ktorí sú na vrchole systému, by boli už dávno prepustení. Keďže takýto cieľ neexistuje, títo ľudia sú oslavovaní ako hrdinovia a ich rozpočet je nafúknutý ešte viac, aby zvládli „eskalujúcu“ krízu
Ak chceme skutočne riešiť problém zneužívania drog, musíme sa najprv rozhodnúť, čo chceme robiť so závislými. Chceme, aby žili, alebo aby zmizli? Ak to druhé, úrady im musia poskytnúť vhodné podmienky na to, aby mohli žiť svoj život, kým nezmiznú. Ak nedokážeme ľudí presvedčiť, že život je viac ako len útek z neho, mali by sme im zabezpečiť aspoň dôstojný útek zo života, kým neodídu.
Zároveň by sme mali znemožniť prístup k drogám, čo je jednoduché. Teda ak sme ochotní zrušiť dobre platené pracovné miesta tých, ktorí majú na starosti „boj“ proti zneužívaniu drog. Ak sa skutočne rozhodneme odstrániť drogy, mali by sme odstrániť aj prístup k nim. To je prvý krok.

Potom by sme mali ponúknuť náhradu. Nie každý ju bude chcieť, ale napriek tomu by sme mali ponúknuť náhradu, ktorá dokáže uspokojiť tú potrebu, ktorá časť ľudí tlačí do zneužívania drog a iných foriem úniku.
Náhradou, ktorú by sme mali ponúknuť užívateľom drog, sú podporné ľudské kontakty. Rovnako ako veteráni z Vietnamu, z ktorých mnohí počas služby intenzívne užívali drogy a prestali po návrate k svojim rodinám. Rovnaký pocit podpory by sme mali ponúknuť aj súčasným závislým.

Tento pocit rodinného tepla, prijatia a vedomia, že ľuďom na vás záleží, je zložkou, ktorá sa zo spoločnosti vyčerpáva najrýchlejšie. Bez dôvery a pocitu bezpečia sa ľudia budú báť čeliť životu a budú sa rozhodovať pre únik. Ľudské spojenie je jediným liekom proti zneužívaniu drog. Nič to nestojí, neplatí sa za to, má to veľmi slabé PR, funguje to ako šarm. Keď ľuďom dáte pocit, že sú vítaní a v bezpečí, urobíte z nich závislých od života.