Svoje pravé ja objavujeme z vnútra toho, čo Kabala nazýva „bod v srdci“, drobná túžba v nás, ktorá nás priťahuje nahor do inej sféry, ktorá je mimo tohto sveta.
Dnes žijeme v ére, kedy ľudia viac pociťujú zúfalstvo v tomto svete. Rastúca depresia, osamelosť, úzkosť, stres a užívanie drog signalizuje, že stále viac ľudí sa chce oddeliť od prežívania súčasného života. Zároveň sa v nás vynára nová túžba s iskrou nádeje, naplnenia a vitality. Naplnenie tejto túžby existuje na inom mieste ako sme si doteraz mysleli že sa nachádza.
Ak sa usilujeme o naplnenie bodu v srdci, nepotláčame ho, ale zaujímame sa o to, ako môžeme opustiť náš súčasný stav a pokročiť nahor, aby sme objavili zdroj života – pre čo žijeme, prečo sme tu boli od začiatku a čo je zmyslom života, potom nás takýto bod vedie k odhaleniu nášho pravého ja.
Čím viac budeme hľadať v súlade s požiadavkami nášho bodu v srdci, tým viac budeme vedení k objaveniu zdroja našej existencie, t.j. – vo Vyššej sile prírody, sile lásky a odovzdávania, ktorá vytvára a udržiava všetok život.
Inými slovami, naše pravé ja a Vyššia sila, je jedno a to isté. Prišli sme sem do nášho sveta cestou zostupu, kedy sme vyšli z Vyššej sily a môžeme vystúpiť späť k tomuto zdroju prvopočiatku našej existencie, cestou vzostupu. Bod v srdci, nazývaný aj „túžba po duchovnosti“, je to, čo nás priťahuje k tomuto vznešenému duchovnému stavu.
Všetci sme boli pôvodne stvorení v tom, čo múdrosť kabaly nazýva „svet 𝘌𝘪𝘯 𝘚𝘰𝘧 (nekonečno). Zostúpili sme do nášho sveta zo sveta 𝘌𝘪𝘯 𝘚𝘰𝘧 cez rôzne úrovne, od vznešeného stavu lásky a odovzdanosti až do jeho opačného egoistického stavu, ktorý charakterizuje náš svet.
Existujeme vo svete 𝘌𝘪𝘯 𝘚𝘰𝘧 v našom dokonalom a večnom stave – našej duše. Pôvodne sme boli stvorení v takomto stave večnosti a odtiaľ sa naša duša – koreň duše všetkého a každého z nás – začala postupne zmenšovať, až sme skončili v tomto svete, kde v našom vedomí zostal len malý fragment bodu túžby, ktorý zostáva vo vedomí veľkej duše, ktorú všetci zdieľame.
Náš zostup z večného a dokonalého stavu, ako jedinej duše do nášho sveta, bol úmyselný. Z našej súčasnej formy existencie sa musíme začať vyvíjať späť do stavu, v ktorom sme boli stvorení, a to tak, že si ho zdanlivo budeme vytvárať sami a nielen tým, že ho budeme dosahovať bez slobodného rozhodnutia. Potom dosiahneme oveľa plnší a bohatší pocit nášho stavu ako jedinej duše.
V našom pôvodnom stave sme si neuvedomovali existenciu duše ani zmysel života. To preto, že nám chýbal pocit komplexnosti a účelu nášho rozvoja. Naša duša prešla zmršťovaním od maličkého bodu, ktorý existuje v nás ako malá duchovná túžba, a z pocitu tohto maličkého bodu môžeme túto túžbu rozvinúť ako vnem našej dokonalej duše so slobodnou vôľou.
Inými slovami, dosiahnutím zdroja našej duše – nášho pravého ja – prostredníctvom rozvíjania a udržiavania nášho bodu v srdci, rozvíjame, vnímame, skúmame a čoraz viac chápeme túto túžbu, až kým sa cez ňu nenaplníme. Keď sa vrátime do sveta 𝘌𝘪𝘯 𝘚𝘰𝘧, potom žijeme naplno: vo večnosti a dokonalosti.
To je naše pravé ja a to je to, čo musíme dosiahnuť.
V múdrosti kabaly sa tento stav nazýva „splynutie so Stvoriteľom“ a považuje sa za účel nášho života, a v prvom rade za hlavný dôvod nášho stvorenia. Stvoriteľ je sila lásky a bezpodmienečného odovzdávania, ktorá sa v nás vynára a ktorá nás v takomto stave úplne napĺňa. V hebrejčine slovo pre Stvoriteľa („𝘉𝘰𝘳𝘦“) pochádza z dvoch slov „príď“ a „vidieť“ („𝘉𝘰“ a „𝘙𝘦“), t.j. „príď a uvidíš“, že dostaneš všetko dobro a potešenie, ktoré existuje.
Kabala (z hebr. "prijatie, schopnosť duše... ...
Aj bez kabaly veľmi ľahko, ráno pohľad do... ...
Podľa mňa my tu nemusíme robiť nič v zmysle... ...
Virtuózne bačoriny v tekutých pieskoch. Tak by... ...
Celá debata | RSS tejto debaty