U čoraz väčšieho počtu ľudí sa objavuje zárodok novej túžby, ktorá však ešte nie je úplne vykryštalizovaná.
Čo je to za túžbu? Je to drobná iskierka túžby po stave absolútnej lásky, obdarovania a spojenia.
Dôsledok vznikajúcej novej túžby je narastajúci zmätok, pretože ľudia nevedia, ako ju naplniť.
Na rozdiel od fyzických túžob, ktoré sa vyvinuli z túžby po jedle, sexe, rodine, peniazoch, cti, moci a poznaní, neexistuje žiadny vzor, ako naplniť túžbu, ktorá v nás vzniká. Je to preto, že táto nová túžba je duchovná, nie fyzická, a vyžaduje si zmenu v chápaní a pociťovaní reality.
Akú zmenu v myslení a cítení musíme urobiť, aby sme tú novú túžbu, ktorá v nás vzniká, naplnili?
Naše prirodzené, vrodené egoistické túžby nás nútia získať maximálny blahobyt len pre seba. Neustále sa snažíme nasávať potešenie. To je naše jednoznačné vnútorné nastavenie, cez ktoré sa spájame s vonkajším svetom. Inštinktívne sa snažíme v každom okamihu dosiahnuť maximálne možné uspokojenie a konáme tak, ako to náš vnútorný systém považuje v danom okamihu za nevyhnutné a pre nás najvýhodnejšie.
V našom egoizme sme sa viac-menej naučili zameriavať na to, aby sme dostali to, čo chceme: brať a dávať, platiť a kupovať atď. Takto na seba pôsobíme najrôznejšími prostriedkami: klamstvo, podvod a politika – aby sme vymenovali aspoň niektoré. V našom svete vieme, ako sa správať aj napriek všetkej tej predajnosti a klamstvám, s ktorými vyrastáme.
Teraz sa však odhaľuje aj ďalší stav, iná sila a kvalita, nová túžba, ktorú sme predtým necítili: drobný bod túžby po láske, obdarovaní a spojení.
Táto nová túžba má korene v samotnej prírode, ktorá je sama osebe túžbou milovať a obdarovávať. Inými slovami, láska je základným zákonom prírody. Na našej evolučnej ceste čoraz viac pociťujeme, ako sa príroda vo svojej najhrubšej podobe k nám približuje a odhaľuje sa nám.
Ako sa vlastne prejaví tá najhrubšia forma prírody, ktorá sa začína odhaľovať? Poznaním, že sme globálne čoraz viac prepojení a vzájomne závislí.
Vo fyzickom svete sa kvalita lásky, obdarovania a vzájomnej prepojenosti prírody prejavuje dvoma silami: popri egoistickej sile existuje tiež altruistická sila, ktorá nás vedie k stále väčšej celosvetovej prepojenosti a vzájomnej závislosti. Ak nezmeníme svoj postoj k sebe navzájom z egoistického na altruistický, budeme čoraz viac pociťovať zmätok, ktorý vstupuje do našich životov ako temný mrak, ktorý sa nad nami čoraz viac sťahuje.
Naša spoločnosť po 89 roku morálne upadá a ten... ...
Na pestovanie správnych túžob, ľudia potrebujú... ...
Celá debata | RSS tejto debaty