Michael Laitman

V jednom citáte od Benjamina Franklina sa hovorí:

„Ten, kto ti raz preukázal láskavosť, bude ochotnejší preukázať ti ďalšiu, než ten, ktorému si sám láskavosť preukázal.“

Iný spôsob vyjadrenia znie: „Neočakávaj protislužbu od niekoho, pre koho si sám dobro vykonal.“

Podvedome však očakávame v nejakej forme návrat toho, čo sme dali, akoby sme uzavreli obchod a teraz chceme platbu späť. Nie je zlé, keď druhému človeku preukážeme dobro a očakávame, že aj on preukáže dobro nám. Nie je to ale ušľachtilé. Je to neoddeliteľný prejav našej nečistej egoistickej povahy, túžba robiť všetko len pre vlastný prospech.

Čím viac však dobra preukážeme druhým, tým viac sa to pre nás stáva nákazlivejšie a my bez očakávania odmeny konáme ďalšie a ďalšie dobré skutky. Inými slovami, môžeme si vytvoriť návyk robiť dobré skutky, ktorý postupne prerastie do závislosti. Túto ojedinelú a drahocennú činnosť – konanie dobrých skutkov, môžeme posilňovať ako sval len tým, že ho budeme cvičiť. A to je úsilie, ktoré sa vypláca.

Čo však znamená „láskavosť“? Čo to znamená konať dobro druhému človeku? Vždy musíme najskôr zistiť, čo je pre druhého človeka dobré, spoznať ho a vžiť sa do jeho situácie. Iba potom budú naše dobré skutky napĺňať potreby toho, pre koho ich robíme.