Michael Laitman

Niektoré veci v našom živote sú posvätené tradíciami a zakorenené natoľko, že aj v úpadku pôsobia majestátne. Jednou z takýchto posvätných kráv je systém školského vzdelávania. Napriek všetkým jeho nedostatkom sú mnohí dodnes presvedčení, že deti musia byť napumpované určitým množstvom vedomostí, inak sa v živote stratia.

A každý rok prvého septembra sa milióny detí vyberú do školy práve za týmto cieľom. Prvé zárodky zmien však už začínajú klíčiť.

Zaujímavé trendy sa začali prejavovať v izraelskom vzdelávacom systéme. V prvom rade ide o „revolučný“ krok zameraný na zrušenie domácich úloh na prvom stupni základných škôl. Školáci síce zatiaľ prácu na doma dostávajú, no príslušné nariadenie už bolo vydané. Okrem toho na prvom stupni zakázali trestať žiakov za nevypracované úlohy.

V tesnom závese za tým si po celej krajine získala uznanie telavivská škola „Jehuda ha-Makabi“, ktorá funguje podľa alternatívnej metodiky. Nemá žiadne domáce úlohy ani skúšky, a napriek tomu jej žiaci dosiahli v celoizraelských testoch vynikajúce výsledky. Prieskum navyše ukázal, že v škole vládne oveľa príjemnejšia a pozitívnejšia atmosféra než v celoštátnom priemere. V dôsledku toho u žiakov rastie motivácia, zvedavosť a dôvera vo vlastné sily.

Navyše, čoraz viac rodín v Izraeli sa rozhoduje pre domáce vzdelávanie. Počet detí vzdelávaných doma z roka na rok rastie.

Podľa prieskumov sa podiel rodičov nespokojných so vzdelávacím systémom blíži k 70 %. Títo rodičia nie sú ochotní čakať, kým úradníci z ministerstva školstva pochopia, že systém treba zmeniť, a prehlasujú svoje deti na alternatívne vzdelávanie.

Školský bežiaci pás
Už neraz som hovoril, že školské vzdelávanie predstavuje jednu z najzastaranejších a najskostnatelejších oblastí života. Z kvalitatívneho hľadiska sa tu celé stáročia nič nezmenilo.

Škola, akú ju poznáme, vznikla v ére priemyselnej revolúcie, keď sa objavila potreba masovo pripravovať pracovnú silu z vidieckeho obyvateľstva. Vzdelávanie sa postavilo „na bežiaci pás“: do dieťaťa natlačili určitý objem vedomostí, ktorý mu umožnil viac-menej efektívne pracovať v továrňach.

Dnes však forma i obsah školského vyučovania už dávno prestali zodpovedať požiadavkám doby. V zásade nastal čas, aby škola vo svojej súčasnej podobe zanikla.

Prečo? Pretože z progresívnej inovácie sa premenila na beztvarú štruktúru, ktorej sa v lepšom prípade darí nejako zabezpečovať vysoké školy v krajine potrebným počtom absolventov. Výchova, skutočné hodnoty, vnútorný rozvoj človeka – to všetko sa stalo formalitou alebo úplne vypadlo z programu dňa.

Neduhy modernej spoločnosti prenikajú aj za múry škôl. Až do takej miery, že značnú časť času učiteľov pohltí jednoducho to, aby na deti dozreli a niečím ich zamestnali, kým sú rodičia v práci. Dokonca aj preslávený fínsky systém zlyhal a rozbil vlastné mýty. Každá krajina má svoje špecifiká, ale celková situácia si v každom prípade vyžaduje zmenu.

Život nestojí na mieste
Samozrejme, toto všetko sa nedeje náhodou. Veď život, na rozdiel od školy, nestojí na mieste.

Dnes, keď deti od plienok používajú digitálne zariadenia, keď technológie okamžitého spojenia ovládli svet a keď sa v priebehu dvoch desaťročí vystrieda niekoľko generácií, vzdelávanie nemôže zostať na archaickej úrovni minulého a predminulého storočia.

Prečo by mal dospievajúci chodiť do školy, ak sú mu omnoho bližší a vzácnejší priatelia z herných serverov roztrúsených po celom svete? Načo mu je frontálna výučba v triede, ak oveľa lepšie vníma moderné interaktívne podanie – neporovnateľne flexibilnejšie, pestrejšie a zaujímavejšie? Škola je preňho „prežitkom predkov“, ktorí uviazli vo svojej dobe.

Akonáhle to dieťa pochopí (povedzme v treťom alebo štvrtom ročníku), učenie sa preňho stáva záťažou.

Na druhej strane, ak by sme deťom odovzdali potrebné vedomosti a základné zručnosti, mohli by sme im už od tohto veku otvoriť širokú platformu moderného technologického vzdelávania, ktoré ich privedie priamo na vysokú školu. Otvorená univerzita v pútavom online formáte v podstate môže a mala by začať už v školskom veku.

Vtedy deti pocítia, že rodičia a ostatní dospelí ich skutočne chápu a vedia, čo potrebujú. Systém prestane byť schátraný a prežitý. Získa zmysel, farbu, tempo, konečne sa prispôsobí novej generácii a dokáže jej poskytnúť všetko to, čoho sa jej dnes nedostáva.

To, prirodzene, neznamená, že žiak uviazne medzi štyrmi stenami vlastnej izby pred blikajúcou obrazovkou. Po prvé, nám sa len zdá, že tam sedí sám, no on sám seba vníma v obrovskom svete bez hraníc. A po druhé, nemožno rušiť spoločné aktivity, krúžky a tvorivosť.

Nový formát vzdelávania
Nastal čas plošne prijať nový formát spoločného vzdelávania – aktualizovanú verziu „školských múrov“, ktoré neoddeľujú od sveta, ale naopak, otvárajú ho dokorán a vysvetľujú ho.

Deti 21. storočia potrebujú správne vzájomné prepojenie, žijú a dýchajú komunikáciou. Preto ich musíme viesť, poskytovať im spoľahlivé súradnice a konečne prepojiť výučbu so životom v globálnej spoločnosti. Jednotlivé iniciatívy a pokusy v tomto smere sa musia stať bežnou súčasťou života.

Zbaviť sa všetkého „stádovitého“. Individualitu každého odkrývať v kontexte všeobecného úžitku. Prvky súťaživosti šikovne vplietať do spoločnej osnovy – tak, aby sa každý učil realizovať ako človek, nie ako spotrebiteľ, a pritom zostával neoddeliteľnou, užitočnou a rozvinutou súčasťou spoločnosti.

Tento prístup si vyžiada úsilie učiteľov aj rodičov. Návratnosť však bezpochyby prekoná všetky vložené investície. Týmto spôsobom totiž pôjdeme ruka v ruke s dobou, s prírodou a s rozvojom. Zbavíme novú generáciu zbytočných šablón a stereotypov, všetkého, čo prežilo samo seba, hoci to kedysi mohlo predstavovať krok vpred.

Čas na nikoho nečaká. Nesmieme sa báť zmien alebo ich oberať o zmysel mŕtvym zovretím starého systému. Zvíťazí ten, kto ich prijme, pochopí a využije na úžitok všetkých.