Michael Laitman

„Keď sa v marci teplota v Antarktíde vyšplhala na 38 stupňov Celzia nad normál, teda približne na 70 stupňov Fahrenheita (cca 21 °C), zrútil sa rozkolísaný ľadový šelf (kontinentálny prah) veľký ako Los Angeles,“ napísala CNN. „Teplo sa sem dostalo prostredníctvom tzv. atmosférickej rieky,“ pokračoval článok, „dlhého prúdu vlhkosti, ktorý prenáša teplý vzduch a vodnú paru z trópov do iných častí Zeme. … tieto „rieky na oblohe“ – ktoré pri dopade na pevninu zhadzujú dážď a sneh – spôsobujú aj extrémne teploty, topenie povrchu, rozpad morského ľadu a veľké oceánske vlny, ktoré ďalej destabilizujú ľadové šelfy na Antarktickom polostrove.“ Áno, vždy, keď dôjde k nešťastiu, hľadáme jeho bezprostrednú príčinu. Takto sa neustále vyhýbame uznaniu skutočnej príčiny našich nešťastí: ľudskej prirodzenosti.

Nielen klíma sa stáva nehostinnou. Sú to aj miznúce lesy a zúriace epidémie, ktoré nám hovoria: „Vy ste hrozba! Vy ste pohroma! Vyčerpali ste svoj potenciál!“ Vedci varujú, že ak neobmedzíme globálne otepľovanie, prídeme o naše pobrežné mestá. Myslím si, že je to oveľa horšie: celá naša planéta sa stane neobývateľnou pre ľudí, za čo si môžeme sami. Zdá sa, že Zem nás už má dosť, je nami „znechutená“.

Hovorí sa nám, že sa to deje preto, lebo znečisťujeme vzduch, vodu a pôdu, ničíme lesy, lovíme iné druhy až do vyhynutia a berieme si od Zeme oveľa viac, ako môže dať bez toho, aby nedošlo k zrúteniu celého ekosystému. Toto sú určite chyby v našom správaní, ale existuje istý dôvod, prečo sa takto správame. Naším hlavným zločinom je náš postoj k sebe navzájom.

Nech ubližujeme Zemi akokoľvek, jeden druhému to robíme desaťkrát viac. Škody, ktoré spôsobujeme Zemi, sú súčasťou nášho úsilia škodiť iným ľuďom a národom; je to len ďalší aspekt nášho vzájomného boja. Ak prestaneme bojovať jeden proti druhému, prestaneme ničiť aj náš spoločný domov – príroda sa zotaví a bude k nám opäť priateľská.

Pravdaže, nie je ľahké prestať navzájom bojovať, keď všade vládne nedôvera a nepriateľstvo. Od národov až po jednotlivcov dominuje agresivita a zastrašovanie, ktoré v skutočnosti určujú naše vzťahy. Keďže nás ale Zem už „vyháňa“, ak chceme prežiť, nemáme inú možnosť, než sa zmeniť.

Je to proces učenia, ktorý sa však musí začať uznaním, že náš problém nespočíva v tom, že spaľujeme príliš veľa fosílnych palív, jeme príliš veľa mäsa alebo znečisťujeme zem a vodu plastmi. Naším problémom je, že všetky tieto škody robíme preto, aby sme ublížili a zničili iných, aby sme ich premohli a podmanili si ich – aby sme mohli byť pyšní a uspokojili sme svoje ego.

Keď si priznáme, že náš egoistický postoj k druhým je naším základným problémom, budeme schopní sa s ním vysporiadať. Naučíme sa povzniesť nad svoje ego a spolupracovať. Najprv si však musíme prestať namýšľať, že nás potápa voda a rieky na oblohe. Topíme sa vo vlastnom egoizme, a to je náš skutočný problém.